Optimalizované pre Internet Explorer 5.1 a vyššie vezie

Príhovor redaktora 

December 2011

Európa sa pozerá na Vianoce nervózne - médiá sú plné neistôt ohľadom  Eura, eurozóny aj EÚ. V ČR aj MR začínajú kupovať zlato, u nás hľadíme do seba a čakáme. Futurologickí guruovia radia nechodiť na dovolenky ale šporiť ("Kríza je neodvratná Hororové vízie Juraja Mesíka naháňajú strach" - Život_sk.mht 29.9.2011). Tí, čo môžu, skupujú nehnuteľnosti aby mohli pestovať potraviny ak by došlo k najhoršiemu.  Rakúsky milionár K. Rabeder rozdal majetok a cíti sa šťastným (http://www.cas.sk/clanok/211161/rakusky-milionar-rozdal-majetok-chudobnym-konecne-som-stastny.html). Opustil nás Steve Jobbs, ktorý študentom v r. 2004 odporučil, že ak chcú niečo veľké vytvoriť je potrebné aby boli najprv hladní a chudobní. Švajčiari odhalili, že "náš svet patrí 147 bankám" (SME, 5.11.2011). Vedci zistili, že asi bude potrebné prepísať učebnice - zdá sa, že neutrína vedia byť rýchlejšie ako svetlo (iDnes, 18.11.2011). Padla vláda. Každý sa teraz snaží získať predvolebný kapitál. Niektorí lekári štrajkujú. Pedagógovia neisto prizerajú. Asi aj oni by mali bojovať za zlepšenie svojho statusu. Keď pridáme prognózy na rok 2012, treba zbierať sily.

Kde nabrať sily do budúcna? Rád je veľa: naučiť sa odpúšťať, meditovať, modliť sa, cvičiť jogu. Jednoduché rady. Ale ak sa pozrieme napríklad na problém odpúšťania, zistíme, že to nie je až tak jednoduchý proces. Ak niekomu niečo odpustíme, mali by sme to mazať z pamäte a nikdy sa k tomu mentálne ani verbálne nevracať. Ani keď dotyčný urobí voči nám ďalšiu chybu. A to už iba málo ľudí dokáže. Ďalším umením je požiadať o odpustenie. Ako si pomôcť? Nuž napríklad tým, že si uvedomíme, že každý (aj my) koná tak, ako najlepšie vie za daných okolností. Že je to nevhodné, nedobré, zraňujúce atď.? Je to pravda, ale robí to tak preto, lebo naozaj za daných subjektívnych a objektívnych okolností nebol schopný lepšieho. To nemení objektívny charakter skutku, ale náš subjektívny vnem. Urobí nám to ľahšie odpúšťať. Veľkí jogíni ako Rámana Maharshi, Nisargadatta Maharáj, a ďalší (včítane Starého Zákona) hovorili, že napriek tomu, že to cítime možno inak, veci sa dejú tak, ako majú a že tento svet je dokonalý. Hovorí o tom aj Matúš (6:8). Symfónie dozrievajúcich karmických zárodkov produkujú prostredie a udalosti v ktorých sa nachádzame. Je na nás, či si to uvedomíme a  snažíme sa nevytvárať svojimi reakciami na tieto procesy ďalšie nevhodné karmy,  aby sme nebrzdili náš postup do menej problémových existenčných sústav. Je na nás, či si pripustíme, že už prvý indický zákonodarca  Manu ako aj starobylý jogín Sri Górakhnáth radili, aby človek spaľoval zlé karmy a zlé skutky pranajamou. Ani modlenie sa nie je jednoduchým procesom. V Novom Zákone (Mt. 6:6-6:8) Ježiš radí, aby sme modlitby neopakovali mechanicky, aby sme nehovorili zbytočnosti. O tom hovorí aj Filokália a starí kresťanskí majstri (Simeon, Jonatán, Makarios, Dionysios Areopagitos, Ponticos Evagrios...). Myseľ treba mať jednobodovú a odpútanú od zbytočných procesov v mysli.

Kresťanská stéla zo 6. storočia, ktorú našli v Číne uvádza: "(Prvý človek) bol požehnaný dobrou povahou a (Boh) ho vymenoval za ochrancu všetkých tvorov". Snažme sa byť súdnym ochrancom všetkých tvorov, ktorí sú v našom okolí (nevynímajúc seba). Sv. Dionysios Areopagitos potvrdzuje, že teóza - "zbožtenie" je cieľom ľudského života. Snažme sa uvedomiť, že ak nekráčame životom pozorne, nepustí nás ďalej, a budeme trpieť ako to uvádza kresťanská aj budhistická tradícia a ako to pripomínal aj Šri Rámakrišna. Takže sa na naše ťažkosti pozerajme s touto perspektívou a putujme životom obozretne, s konštruktívnou a správne ladenou mysľou. Ťažkosť, ktorá sa prejavila sa už dá nejak riešiť. Neprejaveným ťažkostiam, ako hovorí nestor jogy Šri Pataňdžali (PYS II.2;4;10;16) možno predísť. "Budúce utrpenie stojí zato aby sme mu predišli, a nakoľko sa ešte neprejavilo, možno mu predísť" (PYS II.16).  Takže predsa len pozerajme na Vianoce aj Nový Rok optimisticky. Máme to najlepšie čo môžme mať. Šťastné Vianoce. Rozdávajme radosť a nie (len) darčeky.

September 2011

Začíname znova - nový školský rok. Pod povrchom sú už  "podkúrené kotly": euroval, Grécko, južná Európa, naraz sa stalo aj obecnému občanovi zrejmé, že USA s dlhom prevyšujúcim 350-násobok HDP to ťažko môže bežnými spôsobmi zvládnuť. Podobné platí aj o veľkom počte iných krajín. Nedávno ešte bol pre riešenie jediný nástroj: vojna.   Dnes sa tomu snáď vyhneme. Sú takí, ktorí varujú, že je potrebné si nájsť domček na vidieku so záhradou a poľami, kde sa dá prežiť dlhodobá kríza aj vlastnými potravinami. Že peniaze aspoň na krátku dobu budú užitočné a potom už len symbolickou spomienkou (http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/10033/kriza-je-neodvratna-hororove-vizie-juraja-mesika-nahanaju-strach.html . Internetom preletelo aj interview BBC s jedným obchodníkom, ktorý s najväčšou samozrejmosťou deklaroval, že kríza je fajn, dá sa na nej zbohatnúť, na Euro treba zabudnúť a že nech si uvedomíme, že svet neriadia vlády, ale Goldman a Sachs (http://www.bbc.co.uk/news/business-15059135). Nuž ako to spracovať? Je to tendenčné či skutočné? Ťažko povedať, ale všetci cítime, že tie "kotly" sú stále horúcejšie. Nech Václav Klaus hovorí čokoľvek, vidíme, že mediteránna klíma sa k nám približuje, že ročné obdobia nadobúdajú iné charakteristiky, že teda prírodné cykly sa menia. Staré ezoterické texty hovoria o tom, že človek, keď vstúpil do pozemskej arény, mal na Zemi pripravené všetko, čo potreboval: nádherne fungujúcu atmosféru, hydrosféru, litosféru a biosféru. Už len to rozumne zužitkovať pre svoj rozvoj a pre znovuzískanie Poznania. Bytosti, ktoré sa tu stelesnili - ako vidíme aj dnes - však v dôsledku avidje - nesprávneho poznania, ktoré je akoby "dedičným hriechom", vidí procesy a hodnoty v nesprávnom svetle. Darmo množstvo environmentalistov aj indiánskych či aboriginálnych kmeňov (napr. Kogi) hovorí o tom, že homo sapiens sa dnes chová nezodpovedne a že nič čo vytvorí nie je udržateľné, väčšina si hľadí iba na svoj účet v banke. Výnimky zatiaľ nie sú dostatočne početné, aby navodili zmenu. Fritjof Kapra už pred desaťročiami konštatoval, (http://www.fritjofcapra.net/bibliography.html), že začiatok úpadku jednej kultúry štartuje počiatok kultúry novej.  Jednotlivec nemá veľa možností zasiahnúť do hry mamutích korporácií, ale často si vie pripraviť podmienky pre organický život, či už v Mollisonovej verzii (http://www.context.org/ICLIB/IC28/Mollison.htm)  či iného modelu (napr. Fukuokov http://www.onestrawrevolution.net/) . Jednoduchý stravovací režim by sa vrátil do dôb spred tisícročí - dnes už vieme, že staršie verzie človeka sa stravovali ovocím (http://www.health101.org/art_diet2.htm=), že si varili zeleninovú potravu (http://ancientfoods.wordpress.com/2011/01/07/dental-exam-shows-neanderthal-man-cooked-and-ate-vegies/) a teda, že to neboli len "lovci mamutov". To je dobrá správa, lebo zeleninu a ovocie si vieme pestovať a variť aj bez vysokej technológie.  Ak sa uspokojíme so surovou vitariánsku stravu (http://www.svz.szm.sk/svz9b.htm) máme o starosť menej a o radosť naviac.  Komerčné pestovanie dobytka veľmi zaťažuje životné prostredie, takže tam asi cesta nevedie. Trochu je problémom voda. Niektorí už teraz hovoria o narušení kolobehu vody  (http://www.vodnaparadigma.sk/indexsk.php?web=./home/homesk.html), čo môže spôsobiť, že množstvo podzemnej aj povrchovej vody dostupnej pre človeka klesne tak, že jej nebude dostatok ani u nás. Kúrenie možno riešiť pomocou dreva, ktoré je obnoviteľným zdrojom len tak ako výroba peletiek z biomasy, ktorá je tiež obnoviteľným zdrojom tvoriteľným lokálne. Novostavby sú postaviteľné nielen z váľkov, ale aj vriec s pieskom, zo sklenených fliaš či dreva. Ale aj keď strava by mala byť našim liekom, predsa ako obstáť so zdravím v podmienkach, keď nebude ropa, zemný plyn, elektrina a teda konvenčná zdravotná starostlivosť bude nedostupná? Dôležité je nestratiť know-how prírodného liečiteľstva včítane čínskej a indickej medicíny. Toto nie je tak ľahké, lebo tak v EU (https://secure.avaaz.org/en/eu_herbal_medicine_ban/?cl=1041917518&v=8982) ako aj USA (http://www.lef.org/featured-articles/0719_FDA-views-supplements-as-synthetic-food-preservatives.htm?source=INFEML_Bill_0408&key=logo&sourcecode=INJ103E) farmaceutické firmy si vymohli, že naturálna medicína, ktorá je nízkonákladová,  nebude môcť predávať svoje výrobky ak nepodstúpia overovanie účinnosti, ktoré finančne nezvládne. Keď nebude peňazí a farmaceutiky, dostane sa do popredia aj systém ovplyvňovania tela mysľou (napr. http://www.healthywealthynwise.com/one-minute-cure). Potom - v dôsledku neobvyklých situácií a úloh - prichádza potreba manažmentu stresu a psychohygiena. Joga v tom naozaj má čo ponúknuť. V zľahčenej verzii cvičenia môžme spomenúť využitie nemeckého "modlomatu" (http://relax.lidovky.cz/verici-uz-nemuseji-do-kostela-maji-modlomat-fel-/ln-zajimavosti.asp?c=A110905_114716_ln-zajimavosti_glu ). Zvolíte si príslušnú modlitbu (akéhokoľvek bežného náboženstva) a stroj sa to - za úplatu či zadarmo -  odmodlí za vás. Je pravdou, že Tibeťania to už vynašli dávnejšie (rotujúce "modlomaty", modlitebné vlajočky), ale tí neponúkajú tak veľký počet modlitebných typov. V Hinduizme  to niekedy riešia tým, že zaplatia brahminovi  aby sa modlil v ich mene. V kresťanstve je tiež známa tomu podobná forma, dokonca aj v smerovaní k anjelom čo zomrelým svätým. Avšak - keby kríza prišla, budeme mať dosť času aby sme sa starali o svoju duševnú a telesnú integritu a cvičili šatkarmy, ásány, pranajamu či meditáciu. Čiže možno, že takáto "tragédia" by prispela k tomu, aby sme mali čas spoznať susedov, ísť na výlety, byť umeleckí a duchovní - podobne ako to definoval Fukuoka: 'the one-acre farmer of long ago spent January, February and March hunting rabbits in the hills.' Later on, while cleaning his village shrine he found dozens of haikus, composed by local people, on hanging plaques; he could write his own poetry and enjoy nature. Čiže možno, že nás situácia opäť naučí neponáhľať sa, spoznávať dokonalosť prírody a napĺňať starogrécke odporúčanie: Gnóthi seauton (spoznaj sám seba).

Júl 2011

Júl je už čas dovoleniek. Dovolenky by mali byť o oslobodení sa od tiarch každodenného života. Väčšina z nás nejakú tú dovolenku má. A tak sa vie oslobodiť aspoň od časti svojich stresov. Počas dovolenky rodiny s deťmi (či očakávaným dieťaťom) majú trochu viac stresu. Bolo zistené ale, že stres mamky sa ale prenáša aj na nenarodené deti (http://www.bbc.co.uk/news/health-14187905). Takže je dobré sa od odoziev stresu uvoľniť - hoci pomocou bleskovej relaxácie. Ak je dieťa choré, rodič je niekedy konfrontovaný s nečakanými ťažkosťami, kde za svoje práva ako rodič musí bojovať. Pani Godboldo musela tvrdo bojovať aby mohla dosiahnuť, že dieťa s poruchou správania nedostávalo psychotrópne lieky ( http://www.mlive.com/news/detroit/index.ssf/2011/04/post_55.html ). Nakoniec zistili, že naozaj dieťa tie ťažké lieky nepotrebuje.

Keď sa nečakane dostaneme do situácie ohrozenia života, nie vždy sa veci končia dobre. Mark Stroman po udalostiach septembra 2001 sa nabudil tak, že išiel zabíjať najbližších moslimov. Dvoch zastrelil a jedného z nich Rais Bhuyan postrelil tak, že to prežil, aj keď na jedno oko nevidí. Medzičasom Markovi, ktorý bol odsúdený na trest smrti, odpustil. Povedal, že tresty neriešia problém. A bojoval za zrušenie trestu smrti svojho útočníka. (http://www.bbc.co.uk/news/world-us-canada-14199078). Neuspel, napriek tomu, že Mark bol už toho názoru, že to spáchal v nevedomosti. "Nenávisť je nevedomosť", hovoril. Dňa 21.7.2011 ho ale popravili (http://www.bbc.co.uk/news/world-us-canada-14227014).  Ben Fereth zo Zimbabwe bol obeťou pogromu na bielych usadlíkov poriadaných stranou prezidenta Roberta Mugabea. Útočníci ktorí v noci tvrdo napadli jeho rodinu, mu potom, čo ho spútali, zlomili lebečnú kosť, rebrá a spôsobili ďalšie ťažké zranenia stáli okolo neho. Čakal na smrť. V tej chvíli si ale  spomenul, že človek by mal milovať svojho bližného a žehnať tých, ktorí ho prenasledujú.. Našiel v sebe silu, ktorú pomenoval ako silu Kristovu, spútanými rukami sa dotkol nôh svojich útočníkov, ktorí ho chceli zabiť a povedal "Nech vás žehná pán Ježiš Kristus". A prežil.  Kritické chvíle môžu byť zdrojom nesmiernej sily a nečakaných riešení. Je preto dôležité, že nech je naša životná filozofia akákoľvek, aby sme chápali, že životné udalosti nie sú náhodou a že vždy existuje riešenie, ktoré nám otvorí ďalšie perspektívy. A to či už doma alebo v zahraničí, v práci či na dovolenke.

Apríl 2011

Prišla jar a s tým čas obnovy. Je to čas pôstu, diét a prípravy na nový "biologický rok", ak berieme že v našich zemepisných oblastiach obdobie okolo Veľkej Noci je začiatok novej vegetácie. S tým sa spája aj hľadanie toho "pravého stravovacieho štýlu". Okrem sloganov komerčných (a žiaľ "prírodné diéty" sa tiež stali predmetom komercie) sa objavujú aj systémy budované na úspechoch jednotlivcov v boji proti rôznym chorobám, včítane jednej z najobávanejších - rakoviny. Skúmajú sa diéty rôznych národov a kmeňov. Hunzovia, indiáni, Bushmani, austrálski domorodci atď. Niekto ponúka "Paleo-diétu" (pozri http://www.tenyek-tevhitek.hu/paleolit-etelek.htm), ktorá vychádza z autorovho modelu stravovania paleolitického človeka. Pritom ale len nedávno bolo potrebné meniť názory aj na stravu Neandertálcov. Predtým si mysleli,  že to boli výlučne mäsožrúti a často kanibali. Koncom minulého roka zistili zo zbytkov jedla na zuboch a v medzizubných priestoroch (ako dobre, že neužívali dentálne nite a medzizubné kefky), že jedli varené obilné aj zeleninové jedlá (http://ancientfoods.wordpress.com/2011/01/07/dental-exam-shows-neanderthal-man-cooked-and-ate-vegies/). Stále sa objavujú "nové skoro zázračné riešenia" - vysadenia toho či onoho prvku z diéty, či objav účinkov napr. jadier marhúľ, na zdravie atď.  Sú to užitočné informácie a stále napodobňujeme jednoduché životné štýly z dôb, keď ľudia sa neponáhľali. Pamätám sa, že môj starý otec bol uznávaným sudcom, ale o 14h bol už doma, aj keď niekoľko spisových šanónov si doniesol aj domov. Z jedného platu uživil manželku, 5 svojich a 1 adoptované dieťa. Stihol aj množstvo súbojov ku ktorým ho vyzvali tí, ktorým kazil "kšeft". Našťastie bol výborným šermiarom. Otec bol tiež sudca, ale už mal času menej a komunizmus mu podstatne pridal na strese a ubral na kvalite života. Keď sa pozriem na množstvo vecí, ktoré mám stihnúť ja - cca 40 rokov po jeho smrti, zisťujem, že to by dávnejšie bolo vystačilo na 3-4 životy. Ako to teda prežiť v zdraví?

Každý smer, ktorý nabáda na zmenu stravy vychádza zo skúseností autora - buď na sebe, alebo ak sa jedná o lekára, tak na jeho/jej pacientoch. Niektoré systémy majú "celoplošné" odporúčania (napr. jedzte všetko, ale s mierou, jedzte len obilie, strukoviny,  zeleninu a ovocie, jedzte len surové zeleniny a ovocie ai.), iné sa snažia o zohľadnenie vzťahu medzi stravou a konštitúciou človeka, stravou a ročným obdobím, klímou či miesta vzniku potravy a miestom konzumu. Samozrejme sú odporúčania na zníženie dennej dávky stresu, existujú zistenia, že fast foody sú nezdravé (aj keď žiaľ ľudia sa dožadujú nezdravej stravy), existuje ale aj slow-food (pozri http://www.slowfood.com/), ktorý je však u nás prakticky nedostupný. Existujú štúdie, že potraviny vieme lepšie vychutnať v miestach kde nie sme rušení hlukom (http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-11525897), že chuť jedla sa mení podľa stavu našej mysle (dokonca, že účinnosť liekov závisí od toho ako je myseľ ladená).

Ako oddeliť teda názory od podstaty? Existuje dvoje ciest. Jedna cesta je cesta etická. Snažíme sa ubližovať a spôsobovať smrť čo najmenšiemu počtu živých tvorov a nakoľko potraviny, ktoré končia v našej tráviacej sústave svoj život museli obetovať, tak sa snažíme aby tá obeť sa týkala čím jednoduchších foriem života. To vedie človeka k vegetariánstvu. Keď chceme zvýšiť kvalitu "produktívneho" života budúcich potravín, pestujeme ich organicky. Ani rastliny (o ktorých dnes už vieme, že reagujú na vonkajšie podnety, majú pamäť atď.) sa asi dobre necítia ak ich "drogujú" rôznymi syntetickými prípravkami, či pestujú v hydroponických podmienkach.

Podmnožinou tejto cesty je uchovanie nutričného mieru, pre aký sa rozhodla britská kráľovná Alžbeta II pri príležitosti svadby jej vnuka princa Williama a snúbenice Kataríny Middleton. Hostina bude čisto veganská (po novom plantariánska), aby nik v jedle nenašiel niečo, čo protirečí jeho princípom (http://www.futureisvegan.com/apps/blog/show/6587130-vegan-menu-at-the-royal-wedding?sms_ss=facebook&at_xt=4d98e8bfb1f863eb%2C0).

Druhá cesta je cesta metabolickej logiky. Orgány nášho tela (ako napr. pankreas či pečeň) produkujú zložitý súbor produktov potrebných k fungovaniu nášho tela. Denná produkcia niektorých látok je obmedzená. Takéto látky sú napríklad enzýmy. Z pohľadu stravy enzýmy sú potrebné na štiepenie potravín a na ich sprístupnenie pre potreby tela. Veľa z týchto enzýmov ale musí aj kolovať najmä cez krvné riečištia až na úroveň buniek a neustále rušiť ochranu patogénnych buniek pred systémom imúnnej ochrany. Ak si človek zvolí tú alternatívu, že ich spotrebuje pre trávenie živočíšnych produktov (najmä tuky, proteíny), potom obetuje na gurmánsky oltár dokonalú imunitnú ochranu, čo sa po čase prejaví na jeho zdravotnom stave a teda kvalite života. Spomenuté enzýmy sa totiž nachádzajú najmä v surovej nemäsitej potrave. A tým sa dá vysvetliť, že k ozdraveniu často pomôže jednoduchá (aj keď psychicky často náročná) zmena stravy (pozri napr. http://www.ravediet.com/preview.html). Enzýmy sú najľahšie prístupné v za studena lisovanej zelenine a ovocí. Najväčšiu výťažnosť štiav dávajú nízkootáčkové odšťavňovače. Dnes sa ale aj vyrábajú enzymatické prípravky, ktoré cestu uľahčujú (napr. p://www.enzymedica.com/) .

K obom cestám je potrebné pridať aj tézu o stave mysle nielen počas jedenia (obed či večera s hádkou alebo pri hokejovom zápase silne zaťažuje náš systém), ale aj počas každodenných aktivít či odpočinku. Tu prichádza rola relaxácie, pranajamy či meditácie.  Iste by naše aktivity nemali byť obmedzené na pohyb v pracovnej stoličke (http://www.aktivszek.hu/aktiv-irodaszek ). Teda je potrebné aj cvičiť. Nedostatok prírody sa tiež dostal do pozície lekárskej diagnózy (http://zdravie.pravda.sk/porucha-nedostatku-prirody-ako-novodoba-diagnoza-fve-/sk-zdusa.asp?c=A110315_002428_sk-zdusa_p31), takže je potrebný aj pobyt v prírode. Dôležité je teda vedieť, čo naše psyché a telo potrebuje a prispôsobiť tomu svoj životný a stravovací štýl. Je to dobré robiť predtým, než nás k tomu prinúti naše telo. A našťastie väčšina celostných reforiem stravy prináša viditeľný ozdravný účinok. Nebojme sa preto vhodných zmien a teraz aj nejakého toho pôstu či hladovky.

Február 2011

V poslednej dobe ekonomickí aj iní myslitelia začali nahlas prejavovať svoje obavy ohľadom našej budúcnosti. Staněk, Bělohradský a ďalší bubnujú na poplach. Právom, však sa dostávame pomaly do globálne neriešiteľného problému. Najväčšie problémy sú asi zákonnosť, reálne dlhy z virtuálnych operácií a zánik životného prostredia.

Univerzálny zákon - sanátana dharma -  hovorí o živote v súlade s Absolutnom, prírodou aj človekom a jeho prárabdha karmou. Zákony vznikali postupne preto, aby kodifikovali potrebu zachovania etických princípov. Etické princípy boli potom premieňané do stále sa rozširujúcich oblastí ľudskej činnosti, pre ktoré sa tvorili normy. Normy, ktoré teda mali za úlohu zachovať "poriadok" a chrániť všetkých ľudí, ktorí v danom štátnom útvare žili. Poriadok znamená, že sa dali rôzne spoločenské udalosti predvídať a boli udržiavané v rámci intencií zákona. Ochrana znamená, že sa na zákony má dať spoľahnúť. Dnes ale sme svedkami že vznikajú inovácie alebo zmeny či interpretácie zákonov na "objednávku" politických zoskupení či záujmových skupín. Jedna formácia napr. vyvlastnenie považuje za prijateľné, druhá - nasledujúca za neprijateľné. Ale to sa dozvieme zo stanoviska vrcholných orgánov súdnictva, ktoré mlčali v jednom období a prehovorili v období druhom. Nepotizmus, klientelizmus, lobizmus sa stali bežnými prejavmi priamej či nepriamej korupcie. Ak sa objaví masívna korupcia, ochrana zákona sa stane neúčinná a človek zneistie. Odsunie svoje podnikanie či svoje bydlisko tam, kde má pocit väčšej istoty. Ak len nie je lokálpatriot a je ochotný prežiť aj veľmi ťažké časy. Nakoľko ale ľudí učia byť konzumnými, aj taký človek zle znáša ťažkosti. Konzumnosti napomáha aj meniaci sa systém vzdelania. Už v 90-ich rokoch, keď sem prichádzali prví konzultanti zo západnej Európy, sme zistili, že vzdelanie ako rámec a súbor znalostí len tak ako zručností potrebných pre človeka aby si vedel urobiť samostatnú mienku a pochopiť ako aj  riešiť svoje životné situácie sú "out". Vzdelanie by sa malo prispôsobiť potrebám priemyslu. Zo zamestnancov sa stali ľudské zdroje, ako keby to boli stroje. Mali mať vlastnosti, ktoré čo najviac vyhovujú potenciálnemu zamestnávateľovi. To, čo predtým sa riešilo ďalším vzdelávaním - či už v rámci podniku či v rámci škôl - malo byť učené už v škole. Nakoľko počet hodín dňa je obmedzený, tak na úkor iných predmetov. Ľudský zdroj má mať poznatky potrebné pre istú priemyselnú oblasť, mal by byť odhodlaný pracovať za minimum očakávateľnej mzdy maximum času. A to aj na úkor rodiny či svojich záujmov. Agitovaný tón médií, ktoré prinášajú stále viac informácií a podnetov, polo- aj neprávd, otupujú myseľ moderného človeka. Aj u nás by sa zišiel mediálny  zákon, ktorý podiel negatívnych správ by znížil na 20%. Aká škoda, že už aj v Bhutane, snáď poslednej bašte nemediálnosti pustili televízne programy. Pritom sú to práve médiá, ktoré odkrojujú z každého dňa neuveriteľné množstvo času, aby nás naplnili nepokojom a ponúkali veci, ktoré zväčša nepotrebujeme. Riši Vjása hovoril, že santóša je to ak sme spokojní s tým, čo máme.

Virtualizácia nášho sveta sa stáva "celoplošnou". Pozeráme televíziu, DVD či elektronické médiá. Vchádzame tak do virtuálneho sveta. Kde sú časy keď sa platilo zlatom, ktoré buď sme mali alebo nie, buď boli disponibilné alebo nie (tvorili napr. rezervu). Dnes robíme virtuálne presuny virtuálnymi peniazmi po virtuálnom priestore internetu. Virtuálnosť finančných operácií robí virtuálnych boháčov a zvyšuje labilitu systému. V USA skoro každý žije z dlhu  Ak už dlh nevie splácať priveľa ľudí a podnikov, prejaví sa kríza. Podniky a štáty vydávajú dlhopisy, ktorými vykrývajú dlhy. Ako keby podnikatelia cítili, že pri tomto štýle života život na planéte je udržateľný iba krátko, snažia sa o okamžité zisky. Tie najlepšie získať na virtuálnych platformách. To ešte viac zaťažuje "finančný organizmus" sveta. Človek nezvládol etickosť  virtuálneho zmiznutia času a priestoru vo svete Internetu (každú chvíľu vieme "byť prítomní" na ľubovoľnom mieste sveta). Využil to aj na neetické konštrukcie. Preto v joge sa hovorilo (!), že joga nie je pre každého, lebo sila a poznatky musia byť spriahnuté s etickosťou použitia tým, kto poznanie a silu má. Videl som cestovateľský film, ktorý ukázal aj to, že amazonskí indiáni predávajú všetko o čo má biely turista záujem. Bez ohľadu na škodu, ktorú tým robí svojmu životnému prostrediu (ako keby podnikatelia nerobili aj tak neuveriteľné škody amazonskej oblasti). Na otázku prečo to robia odpovedali :"aj my sa chceme mať ako vy". Pritom p. J.S. Meirelles, ochranca amazonských indiánov žijúcich svoj pôvodný život ich považuje za "posledných slobodných ľudí žijúcich na našej planéte"  http://www.bbc.co.uk/news/world-latin-america-12360013 Človek nepočúva rady jasnejšie vidiacich. Hlas indiánov Kogi, mudrcov a filozofov sa dostáva do úzadia, lebo každý sa ponáhľa, ako v rozprávke "Momo". Kde sú tie časy, keď černosi namiesto vražedného boja tancovali. Dnes to černoch vidí inak. Keď ide do tuhého užíva smrtiacu zbraň ako jeho biely "vzor". Západný vzor inšpiruje aj v Indii  nepreberné množstvo "jogových stredísk", kde jogu predávajú na hodiny a jogín môže byť hocikto, kto si ten titul napíše na  firemnú tabuľu či na navštívenku. Jogu z "najlepších zdrojov" možno študovať cez Internet, internetovú konferenciu, twitter, facebook, flickr. Kto má čas a možnosť si overovať z akého zdroja informácia pochádza? Kvantita prevládla nad kvalitu. Pritom ľudská myseľ má schopnosť vnímať informácie ktoré prichádzajú mimo masmediálne kanály. Akurát tam sa nevystrkujú bannery a nepremietajú reklamy (našťastie).

Dnes aj vo vládnych materiáloch sa objavuje údaj o tom, koľko živočíšnych druhov mizne z povrchu zemského denne.  Napriek tomu človek (a teda skôr hŕstka najvplyvnejších a najbohatších ľudí) robí všetko preto aby maximalizoval svoj "zisk" a nedbal na životné prostredie. Ako keby  miliardy (často virtuálnych) dolárov umožnilo týmto ľuďom žiť aj potom, čo na zemi okrem človeka a mikroorganizmov  nezostane nič. Dá sa iba dúfať, že účinný protest voči tomuto prístupu príde skôr ako bude celkom neskoro. Profesor Lovelock si  myslí, že ten čas už bol, a že ľudská civilizácie (tento cyklus) iba dobieha. Podobný úhyn ako na konci permského geologického obdobia nás asi čaká (iba nevieme kedy). Nevieme totiž odhadnúť časovanie autoregulačných mechanizmov zeme. Treba ale povedať, že dnešná lekárska komunita - iste nechtiac - prispieva k znižovaniu počtu ľudí, napriek dobre vyzerajúcim štatistikám. Zistilo sa totiž, že keď - podobne ako v ČR - lekári v rôznych krajinách štrajkovali, úmrtnosť pacientov sa znížila až o 50%. Totiž kolobeh - pacient - nemocnica (lekár) - nákladné vyšetrenie (nech aj výrobcovia drahých aparátov žijú) - lekár (aj ten musí žiť) - liek (aj farmaceutický priemysel chce žiť) - pacient (aj ten by chcel žiť, ak prežije vedľajšie účinky liekov, ktoré neodstraňujú príčiny choroby) je pre pacienta veľmi rizikový. Je zaujmavé aj to, že teraz sa objavujú aj prvé potvrdené vedľajšie účinky očkovaní proti "prasačej" chrípke http://www.bbc.co.uk/news/health-12390540 či http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/8839/ochrnul-zdravy-muz-po-ockovani-proti-chripke.html.Ešte šťastie, že holistické poňatie liečby pomáha práve nachádzať príčiny ochorenia a s minimom násilných (mechanických či chemických) intervencií ich liečiť.

Čo teda robiť? Ako sa pripraviť? Ako nepadnúť? Joga ponúka jednotný recept: Ak v stave avidjá (nesprávne poznanie) nevidíme riešenie, je potrebné v sebe vyhľadať ten zdroj, ktorý sa nazýva vidja (poznanie). Ak to objavíme, zistíme, že všetci sme prepojení poľom vedomia a že to čo robíme druhým robíme aj sebe a naopak. Čiže ak sa navzájom budeme lepšie vnímať, budeme šťastnejší aj zdravší. A spolu to môžeme zvládnuť.

 

Január 2011

Prechod do nového  roku je obyčajne aspoň na nejaký čas radostný. Kto pomocou predsavzatí, kto cez nádeje v lepšiu budúcnosť. Maturanti sa pripravujú na prvý väčší test svojej odbornej prípravy  - maturitnú skúšku. Je síce pravdou, že v dnešných pomeroch, vzhľadom na exponenciálny nárast potrebných vedomostí,  spoločenskú hodnotu maturity pomaly nahrádza 1. stupeň VŠ vzdelania,  predsa keby maturanti si uvedomili to, čo im koncom minulého roku predniesol náš kolega Jožo Miko, mohli by sme dúfať v skoré zlepšenie stavu našej spoločnosti. Ale poznajúc ním spomínaných "chytrákov", nie je isté, že si veľakrát nenecháme zobrať naše dobro.

Ale je dôležité, aby sme pamätali, že našim cieľom tu nie je sa "mať dobre", ale spoznať prečo sa "nemáme dobre". Prečo musíme neustále bojovať s problémami, prečo nevieme odhadnúť správne riešenia a robíme si tak ďalšie utrpenie. Skoro všetko, o čom hovoríme, že potrebujeme k tomu, aby sme sa "mali dobre" sú veci, bez ktorých sa vieme zaobísť. Ale sú veci, bez ktorých sa ako živé bytosti nevieme zaobísť. Okrem environmentálnych podmienok (slnko, zem, voda, vzduch a ich plody), ktoré iba zabezpečujú vonkajšie podmienky, potrebujeme vedomie. Objavuje sa stále viac hlasov vedcov, ktorí sú ochotní na seba zobrať riziko, že budú vydedení z možnosti byť "vedeckým guru" v rámci newtonoskej a darvinistickej vedy, a možnosti publikovania v uznávaných  časopisoch ako aj služobného postupu. Tieto hlasy hovoria, že naozaj kvantový model sveta je veľmi podobný modelu z advaitistickej či buddhistickej filozofie. Že náhodný výber ťažko môže viesť k vzniku tak vysoko organizovaného sveta v akom žijeme. Že teda musí existovať dizajn a teda aj dizajner. Že sú nejasné samé základy chápania sveta. Že svet sa stáva stále nemateriálnejším a stále viac interpretačným výtvorom našej mysle, ktorej funkčný algoritmus je najneuveriteľnejším softvérom všetkých čias. Podobne ako jogín Rameshwar Jha hovoril, že pamätanie (nerušená pozornosť) je podmienkou totožnosti s Absolutnom, aj fyzik Amit Goswami spomína že kľúčom k poznaniu je pozornosť. Ak na niečo zameriame našu pozornosť, zo všetkých možných situácií sa "zmaterializuje" jedna, ktorá sa ale zobrazí aj u všetkých ďalších osôb v okruhu vnemu, kým ostatné možné skutočnosti zostávajú v potenciálnom stave. Spodobnenie danej reality sa deje pomocou interakcie obecného energetického poľa, ktoré je nositeľom "vonkajších" informácií a energie našej mysle, ktorá "vonkajšiu" informáciu dá do individuálneho kontextu. Znamenalo by to aj to, že "máme čo si zaslúžime", teda vnímame to, s čím sa stotožní naša myseľ. A teda pestovanie čistej, dharmickej  mysle je kľúčom k tomu, aby sme videli tento svet dokonalým.

Takúto myseľ ale do veľkej miery ruší konzumný život a komerčne ladená myseľ. Každý z nás je príjemne prekvapený ak v obchode mu podajú reálnu informáciu o výrobku (teda povedia niečo aj  o nevýhodách), ak sa o nás niekto zaujíma, ak nám nezištne pomôže. Prečo? Lebo sme si navykli na častosť opaku. Na jednej konferencii GEOTOUR účastník z vládnej organizácie prehlásil, že drevené kostolíky sú výbornou atrakciou, ale problém je, že tam nevyberajú vstupné a tak návštevník to má zadarmo. A to je iba bezvýznamná epizóda. Ale keď pozrieme ako sa starajú o naše zdravie v dnešnej spoločnosti zistíme, že lekárska profesia sa komercionalizuje. Nedávny odpor českých lekárov voči nízkym platom viedol aj k neobvyklým heslám napr. "náš exit - váš exitus", ktoré dôveru v lekársku službu asi nezvýšili. Je pravdou, že aj lekár má právo na primeraný plat. Tento ale nemá prečo byť vyšší ako platy v iných sférach s podobnou záťažou. A v žiadnom prípade by Hippokratés neodsúhlasil zvýšenie rizika nedostatočnej starostlivosti o pacienta pre hospodárske požiadavky lekárov. Iste, je to trochu zauzlené - lebo lekár sa žiaľ nevie spoľahnúť na spravodlivosť odmeňovacieho systému svojho rezortu. Dnešný lekár je aj pod iným (hospodárskym)tlakom - napr.  aby užíval lieky spriazneného výrobcu, aby operoval aj keď to nie je potrebné, odporúčal použitie vakcín, aj keď sám by svojim vakcínu nedal. A kto vyvíja tlak? Tí, ktorí majú záujem na výrobe medikamentov, či potrebujú uživiť nemocnice. Veľké farmaceutické koncerny tlačia na štáty a WHO aby očkovania boli povinné, aby pandémie bolo možno vyhlásiť vždy, keď im to vyhovuje, a aby sa "civilizačné" ochorenia (napr. rakovina) liečili spôsobom, ktorý často užíva smrteľné jedy a tým nezriedka spôsobili smrť pacienta. Alternatívne spôsoby sa dostávajú mimo rámec liečby hradenej poisťovňami a často aj mimo legálny rámec. Pritom je zaujímavé, že napr. v r.2009 francúzsky virológ Luc Montagnier zistil, že nariedené DNA do podoby, keď už neobsahuje molekuly DNA, roztok začína vydávať merateľné elektromagnetické žiarenie. Musel hneď poprieť, že by to potvrdzovalo homeopatiu. Homeopatia, akupunktúra či iné "neoficiálne" liečebné metódy totiž výrobcovia alopatických liečiv sa snažia priamo či cez svoj vplyv znemožniť (znižuje to ich zisk). Samotné EU v tomto roku začne uplatňovať zákaz používania rastlinných liečiv na prírodnej báze. Čo sa nedá patentovať sa dostáva na okraj a často až za okraj "viditeľného sveta". Veľmi poučný pohľad vidíme na http://www.blip.tv/file/3723873?utm_source=player_embedded. Je totiž známe, že väčšina ochorení  -ak nie sú z vrodených defektov, očkovania alebo vedľajších účinkov liekov - tak sú z nevhodnej diéty či životosprávy alebo životného štýlu. Fast food, priemyselne vyrobené potraviny, fajčenie, dostupnosť drog, priveľa alkoholu (binge dirnking) uponáhľanosť, stres a zamestnanie, ktoré vyžaduje o mnoho viac ako 8 hodín práce zhoršuje medziľudské vzťahy, robí rodiny labilnými a zdravie nalomeným. Šéf firmy Apple, Steve Jobs 17. januára išiel na liečbu. Už má transplantovanú pečeň, rakovinu pankreasu a ktovie ešte čo. Je to sympatický človek s víziou a úspechom (jeden čas frutarián, mal rád hladovku a hľadal osvietenie),   ktorého zničil intenzívny moderný život. Ak na neho aplikujú štandardné liečby, dlho sa pri živote neudrží. Pritom v podstate, ak sa človek "uskromní" a konzumuje vyvážené, jednoduché jedlá neobsahujúce živočíšne produkty, jeho šanca prežiť prudko stúpne a zníži aj environmentálnu záťaž, ktorú spôsobuje konzumom potravín, ktoré sú náročné na zdroje. Premena rastlinných produktov - napr. obilnín - na energiu v tráviacom trakte chovného dobytka je mnohonásobne menej efektívna ako keď rastlinný produkt konzumuje človek priamo. V druhom prípade nevzniká ani toľko skleníkových plynov. Stav nášho zdravia je teda rizikový nie preto, že by sme bežný život nezvládli, ale preto, lebo výroba potravín, potravinových doplnkov a medicína je tlačená do komerčného prístupu a tam sú dôležité peniaze a nie zdravie. Nemožno sa diviť, že niektorí odvážni lekári hovoria o homicíde spôsobenej nevhodnými liekmi a ponukou nevhodných priemyselných potravinárskych surovín. Prispieva k tomu aj to, že na osvetu a prevenciu nie sú peniaze ani veľa ochoty. Zdravý človek nepotrebuje lieky, nemocnicu a v podstate ani lekára. Joga, ktorá okrem komplexného tréningu mysle aj tela odporúča aj optimalizovaný životný štýl je potom ideálnym prostriedkom ako si udržať zdravie a žiť hodnotný život. Akurát výsledky sa nezískavajú zhltnutím pilulky, ale zmenou štýlu života a tréningom.

 

Október 2010

Toho roku sa dožívajú dve zakladajúce organizácie Slovenskej asociácie jogy 20 ročné jubileum. Spoločnosť priateľov jogy Košice ako aj Jogová spoločnosť Bratislava toho roku hodnotili svoju činnosť za uplynulé desaťročia. Boli to často neľahké obdobia, ale neustúpili od svojich cieľov a dodnes slúžia potrebám tých, ktorí sa o prax jogy zaujímajú. Zo zakladajúcich členov dnes - okrem spomenutých - pracuje iba Humatrend, pobočka Spoločnosti joga v dennom živote už pôsobí mimo rámec SAJ a ostatní zakladajúci členovia žiaľ zanikli. Namiesto nich však v SAJ pôsobia nové organizácie ako Integrálna škola zdravia Prešov či Jeran Košice. 

Úvahu o histórii Spoločnosti priateľov jogy nájdete pod hlavičkou "SPJ na mape jogového sveta".

ÿ

Po problémoch so zdravotnými rizikami očkovania sa zosilnil hlas tých, ktorí volajú po reforme prístupu medicíny k zdraviu. Bruce Lipton je vedec - epigenetik (http://www.brucelipton.com/spontaneous-evolution-questions-partial-answers) a volá po zmene názoru, že gény riadia živé organizmy. Podľa jeho výskumov sú to informačné toky, ktoré riadia živé systémy. Tieto napríklad človek čerpá z okolia či z mysle. Navrhuje, aby človek zrušil negatívne programy podvedomia, ktoré ovplyvňujú jeho reakcie aj zdravie. Porovnáva vedomú a podvedomú myseľ a konštatuje, že vedomá je tak pomalá, že podvedomej sa nemôže vyrovnať. Predpokladá, že myseľ človek a je kľúčová v zabezpečení stavu šťastia aj nešťastia, choroby aj zdravia. A teda, že "klasická" medicína skôr škodí ako prospieva. Odporúča techniky, ktoré pomáhajú odpútať pozornosť od bohatého programu prezentovaného mysľou (relaxácia, meditácia, modlitba ai.). To aby sme mohli zrušiť stotožnenie sa s negatívnymi podvedomými stereotypmi. Liptonove poznatky nachádzajú odozvy v modeloch lekára (onkológa) R.G. Hamera, (http://www.newmedicine.ca/)  ktorý hovorí, že psychická/emočná trauma ak sa od nej neuvoľníme, vyvolá ochorenie. V oboch prípadoch poznatok je ten, že náš organizmus pracuje harmonicky, kooperatívne a symbioticky. Jeho harmóniu narúšame iba my - teda ak sa stotožníme s deštruktívnym mentálnym (emočným, psychickým) programom, ktorý sa nejako do nás dostali ("karma", rodičia, okolie).  V podstate toto hovorili aj o niečo staršie knižky od R. Dahlkeho (http://www.dahlke.at/dahlkeinternational/dahlkeinternational.php), a ďalších autorov. V nemenšej miere o tom hovorí joga, ktorá takto dostáva podporu od najnovších výsledkov vedeckého výskumu - výskumu, ktorý ale tradičnou materialistickou vedou je ťažko prijímaný.  Takže prijatie zodpovednosti za svoje zdravie a  šatkarmy, jamy, nijamy, pranajama, relaxácia a meditácia sa stávajú nutnosťou k tomu, aby sme zachovali svoje zdravie a vnem šťastia bytia.

Jún 2010

Do pozornosti verejnosti sa dostáva rad prípadov kňazského porušenia celibátu (pozri napr.(http://www.sme.sk/c/5407997/celibat-rocne-zlyhaju-desiatky-knazov.html ). Celibát v kresťanskej tradícii sa pravdepodobne vyvinul zo starozákonného modelu stvorenia Adama a Evy (existujú 2 verzie: stvorenie Adama a Evy (Gen 1:27) a stvorenie Adama a stvorenie Evy z jeho rebra (Gen 2:22)). Plod stromu poznania bol pre nich zakázaný. Po jeho ochutnaní sa Adam a Eva navzájom spoznali (t.j. mali intímny vzťah) a boli z raja vypudení. Staré ezoterické tradície hovoria o tom, že človek bol duálnou bytosťou, ale že pri sledovaní od Boha odvrátenej cesty k fyzickým a mentálnym pôžitkom nastal jeho pád do heterosexuálnej podoby a do hustejších svetov akým je aj Zem. Čiže celibát bol spôsobom pokusu o návrat do stavu, keď človek bol v jednote (samádhi) s Absolútnom, Božou silou a úmyslom. Samozrejme celibát bol obyčajne spojený s mníšskym, pustovníckym a neskôr aj kňazským životom modlitby a meditácie. Celibát je teda prostriedkom podporným. Aj Rámana Mahariši hovorieval na otázku či je Brahmačarja (jeden jeho aspekt je celibát) nutná k dosiahnutiu poznania (vidja), že to môže byť pre dosiahnutie Poznania nápomocné. Judaizmus neodporúčal celibát, ale manželstvo a čo zakazoval bola nemravnosť. Starí kresťania považovali celibát za napodobnenie života Krista, ktorý podľa tradície žil v celibáte. Niektoré nekanonické evanjeliá - ktoré donedávna považovali za neskoré spisy, ale o ktorých sa dokázalo, že sú z 1.-4. storočia – naznačujú zasväcovacie rituály, ktoré podobne ako rituály Keltské sa diali bez ošatenia a len za prítomnosti učeníka a majstra. Nikde ale nie sú tam náznaky toho, že by sa jednalo o praktiky sexuálneho typu. V Kašmírskom šaivizme podľa majstra Lakšman Džú Déva - ak žiak bol veľmi málo nadaný, posledným pokusom majstra dopomôcť k jeho osvieteniu bolo, že spolu v dvojici meditujú a potom majster v objatí sa snažil celú noc svojim poznaním preniknúť cez „múry“ jeho nevedomosti.

Cieľom bol teda návrat do stavu „dieťaťa“ – ktoré nerobí rozdiel medzi mužom a ženou, je nevinné a otvorené. Aj Sri Rámakrišna hovorieval, že jogín, ktorý spoznal Pravdu je ako dieťa, je mu jedno či je ošatený či nie a nevníma rozdiel medzi mužom a ženou, lebo vníma v ľuďoch Vedomie, ktoré je totožné v každom. V taoistickej joge sa hovorí, že pri intenzívnej pranajame a meditácii sa v podbruší začína tvoriť zárodok „nového človeka“. V judaistickej mystike sa hovorilo o  znovustvorení  pôvodného človeka menom  Adam Kadmon.

V joge celibát je zameraný jednak na emočnú disciplínu a jednak uchovanie sexuálnej energie za účelom jeho premeny v energiu duchovnú. Najviac tieto techniky boli prepracované v pravo-ručných tantrických jogových školách ako aj v taoistickej joge. Niektoré školy vyžadovali trvalú plnú brahmačarju, iné dočasnú. Transformácia sexuálnej energie v energiu duchovnú (ódžas) sa dialo pranajamou a meditačnými postupmi. Sľub plnej brahmačarje je v dnešnej dobe veľmi náročný. Aj u človeka žijúceho v brahmačarji, ak zoberie na seba sľub brahmačarje jeho myseľ začne tento stav robiť nesmierne náročným. Pravdou je, že brahmačarja nie je vhodná pre každého, ale iba pre človeka, ktorý nato má vhodnú dispozíciu. Preto v niektorých budhistických monastických smeroch mníšstvo nie je nutne nezvratný stav. Ak mních pocíti, že sa už nevie plne stotožniť s mníšskym životom, má možnosť návratu k forme, ktorá je pre neho vhodná. A to bez malusu. V dnešnom kresťanstve mníšske aj kňazské sľuby sú neodvolateľné. V prípade starých sýrskych kresťanov (pred 4.st.) členom kresťanskej komunity sa mohli stať iba osoby, ktoré žili v celibáte. Po zvládnutí svojich pudov a emócií, začal sa ich meditačný a kontemplatívny tréning.

Pre bežného cvičenca jogy celibát je podmienený jeho osobnostnými rysmi a intenzitou jogového tréningu. Výhodné je, ak má učiteľa, ktorý vie odhadnúť jeho konštitúciu a vie ho viesť na ceste vhodnej pre jeho osobu alebo ak on sám má dostatok sebapoznania (svádhjája) k tomu aby si vhodnú cestu vybral. Pre väčšinu je vhodnejšia emočná a etická disciplína.

 \

Človek by si myslel, že v Indii je joga pevnou súčasťou kultúry, že India je rajom pre filozofickú a náboženskú toleranciu. Zabúdame ale, že v niektorých štátoch Indie vládnu komunisti, že maoisti držia pod kontrolou veľké časti Indickej republiky (pozri napr.  http://news.bbc.co.uk/2/hi/world/south_asia/10201300.stm ), že aj na náboženskej slávnosti Kumbha Mela v Haridware, ktorá toho roku pritiahla okolo 40 000 000 ľudí sú nutné prísne bezpečnostné opatrenia, kde človeka prehliadajú vojaci, policajti aj špeciálne jednotky. Zabúdame, že indickí politici sú korumpovaní a podobne ako v našich zónach, aj tam sa snažia získať maximum majetku za minimálnu cenu (pozri Gitananda ašram). To, že ak vláda položí v Indii na niečo ruky tak výsledok je delapidácia, je možné vidieť aj napríklad na obrovskom a niekedy slávnom a krásnom ášrame Maharishi Mahesh Yogiho v Rishikeshi, ktoré je od r. 1987 v rukách štátu.

Na druhej strane ako je to vidieť z článku o Gítánandovom ášrame, swámi Gítánanda (1907-1993) už zďaleka nebol modelom klasickej sannjásy. Ako lekár s praxou v Kanade, do Indie prišiel v r, 1967. kde vybudoval svoj ášram. Ako mimoriadne dynamický človek, ktorý mal vzťah aj k tantrickým školám vyzdobil ášram  sochou Siva tandava, ktorá je tŕňom v oku tradicionalistov podobne ako aj to, že bol ženatý a že mal potomka (a pritom si nechal univerzitný titul aj titul swami). K jeho menu sa viažu tak pozitívne faktory ako aj faktory z pohľadu tradičnej jogy menej dobré, z ktorých je možné spomenúť napríklad to, že bol zástancom súťaží v joge. To, že dnes má "yoga sport " tisíce nasledovníkov je smutné, ale je to fakt, o ktorom sme sa už dávnejšie zmienili.

 A tak sme o jednu nádej a ilúziu asi chudobnejší - že celá India ešte stále je plná jogy a tolerancie. Popri tuctových kurzoch jogy so stále nápaditejšími názvami a módnej ajurvédskej terapie je ťažké nájsť jogu skutočnú, ktorú podávajú pre kvalifikovaných záujemcov nezištne jogíni, ktorí sú obyčajne "neznámi". Že joga je exportným artiklom a že napríklad v Rusku jogín "Pilot Baba" pomáha  budovať neuveriteľné jogové "impérium" nás možno tiež prekvapí. Našťastie ale klasická joga existuje a žije - na okraji sveta zvyšujúcich sa otáčok indického života tak pokojne a "neviditeľne", ako mnohokrát predtým, keď svet sa ponáhľal do niektorej zo svojich globálnych kríz.

 

Máj 2010

Nesmrteľnosť sa zdá byť večne živou témou ľudí. V Európe to boli najskôr alchymisti, ktorí  hovorili aj o nesmrteľnosti  fyzickej. Vedci sa novšie snažia nájsť liek na všetky choroby ako aj na starnutie a smrť, pomocou genetického výskumu (a manipulácie). Našli už červov, ktoré sa neustále regenerujú a vedia regenerovať aj odrezanú hlavu. Rámana Maharishi len tak ako S.J. Olshansky http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/4059549.stm píše, že takéto pokusy zatiaľ vždy zostali na úrovni snahy a propagátorom techník dlhovekosti sa vždy podarilo umrieť skôr ako objavili tajomstvo fyzickej nesmrteľnosti.  Avšak entuziazmus ľudí ani bádateľov neutícha. A. de Grey je jedným z optimistov. Hovorí onedlho 1000 rokov života nebude žiaden problém. A. Aboobaker http://adam.cas.sk/clanky/7135/prevratny-vyskum-2020-koniec-leukemie-2060-koniec-starnutiu.html verí, že príklad obrúčkovitých červov môže nasledovať aj človek.

Prečo chceme byť nesmrteľní? V prvom rade asi preto, lebo naše vedomie nepozná čas a tak nám to dáva pocit bezčasovosti. Avšak táto bezčasovoť sa tela netýka. V druhom rade abhinivéša - strach zo smrti nám hovorí, že odkladajme smrť kým sa dá.  Ale smrť nepočká, iba v poviedkach.

Jogové texty veľakrát hovoria, že zvládnutie hathajógových aj rádžajógových cvičení vedie k premoženiu smrti. Starý kresťanský text objavený v Číne - "Ježišove sutry" (http://en.wikipedia.org/wiki/Jesus_Sutras) hovorí, že človek si má vážiť život, lebo len tu môže konať a tak odstrániť nevhodnú karmu. Čiže život je nesmierne vzácny fenomén potrebný k pochopeniu seba aj sveta (aj cez svádhjáju a Ísvara pranidhánu), a má svoje cykly. Jogové texty hovoria o premožení smrti preto, lebo ak objavíme absolútne Vedomie, a zistíme, že je totožné s našim vedomím, zistíme aj to, že pre "nás" čas neexistuje a tak ani smrť. Jogová tradícia však vychádza z modelu sveta a človeka, ktorý pozostáva z viacero do seba vnorených systémov. V prípade sveta sú to lóky (existenčné sféry) a v prípade človeka sú to kóše - zložky s rôznou životnosťou tvoriacich celok človeka. Čím je lóka "vyššia", tým je pobyt v nej dharmickejší a bližší k životu vo Vedomí. Chyby človeka ho ale posúvajú do lók nižších, pretože chyby v konaní svojej dharmy viažu stále viac z jeho voľnej energie a tak čím je lóka "nižšia", tým je v prejavoch hmotnejšia. Na našej úrovni života jogový model hovorí o piatich kóšach. Tá najhustejšia je fyzické telo, ktoré potrebujeme k životu na Zemi.

Utrpenia a smrť sú človekom obyčajne nevítané, lebo nie sú "príjemné". Ale tak jogíni ako aj mnohí svätci považovali utrpenie za pozitívny, čistiaci  prvok života. O Padre Piovi sa hovorí, že riekol "deň v ktorom netrpím je pre mňa utrpenie". A smrť pre jogína nie je koncom, ale iba návratom o jednu či viaceré úrovne bytia vyššie.

Jogový model - nakoľko považuje návrat na zem na ďalší cyklus života za faktický - hovorí, že smrť dáva možnosť nového začiatku. Máme ďalšiu možnosť pracovať na ceste späť do stavu, ktorý sme mali predtým, než sme začali robiť chronické chyby.

Preto model dlhovekosti (okrem demografických problémov) či fyzickej večnosti sľubuje niečo, čo nie je dobre možné splniť. Preto radšej by sa človek mal snažiť optimálne prežiť čas, ktorý je mu daný. Nakoľko istá je iba terajšia chvíľa, žime optimálne teraz a neodkladajme to na "neskôr".

P

 

22. mája som s prekvapením zistil, že Dalajláma sa považuje za marxistu. Najprv som si myslel, že sa jedná o tendenčnú správu tlače. Nebola to tendenčná správa. Jeho Svätosť sa za marxistu, alebo "na pol marxistu a napol budhistického mnícha" považuje už dávnejšie. Diskusné fóra Dalajlámu sa k tomuto faktu stavajú rôzne. "On vie čo robí". "Príčinu hľadaj vo svojej mysli". "Apage heretik", a podobné boli odozvy na podnet, že sme poslali Dalajlámovi otázku, či si je vedomý, že marxistická filozofia je filozofia dialektickéhio materializmu, že podľa nej vedomie je sekundárnym produktom hmoty, že tam platí poučka premeny kvantity v kvalitu, že náboženstvo je prostriedkom ohlupovania más atď. (tak ako si človek pamätal z onehdy  povinných skúšok z dialektického a historického materializmu, vedeckého komunizmu a ďalších ideologicky podfarbených predmetov). Jeho odozvu na tému marxizmus som ale našiel na webe v plnej šírke. Tieto názory totiž hlása už viac ako desaťročie. Prišli ďalšie prekvapenia. http://hhdl.dharmakara.net/hhdlquotes1.html;

http://www.greaterthings.com/Lexicon/D/DalaiLama_Marxist.htm; 

http://www.expressindia.com/latest-news/I-am-a-Marxist-monk-Dalai-Lama/263190/

Marxizmus má "morálnu etiku, kým kapitalizmus je iba o tom ako tvoriť profit"; Kapitalizmu ale "priniesol veľa pozitívneho pre Čínu. Životná úroveň miliónov ľudí sa zvýšila", povedal.

Čo ma tu najviac prekvapilo? V prvom rade, že aj keď poznamenáva, že bývalé a terajšie komunistické štáty nepovažuje za marxistické, lebo sú totalitné, sa teda kloní k utopizmu, ktorý poznáme nielen z Marxizmu. Prečo utopizmus? Pozrime si problém etiky. V princípe tak komunizmus ako aj kapitalizmus má etiku. A vždy sú ľudia, ktorí ju aj berú vážne. Ale tí čo vládnu v komunizme a tí, ktorí sú skutočne bohatí a vplyvní v kapitalizme si s etikou obyčajne veľa problémov nerobia. Najprv získajme moc (hocako) a potom hovorme o etike. Najprv buďme bohatí a potom hovorme o etike, etických kódexoch atď. Čiže nakoľko človek je taký aký je, nakoľko na zem prichádzajú duše zďaleka nie ideálne, ale náklonné na uprednostnenie krátkodobých výhod pred dlhodobými (chvíľkové radosti za ktoré treba neskôr  trpieť, pred dharmickým životom, ktorý sa nesústreďuje na zmyslami vnímané a teda chvíľkové utešenia, ale na dlhodobo udržateľný stav vnútornej pohody a radosti z Bytia). Aj kresťanstvo začalo ako náboženstvo tých, ktorí nehľadajú svetské výhody, ale sú ochotní podstúpiť aj utrpenie pre Kráľovstvo nebeské. Avšak k tomu aby malo vonkajší vplyv na diania v spoločnosti, potrebovalo moc. Moc prichádza s priazňou mocných a vládcov. Keď sa kresťanstvo stalo úradným náboženstvom v Rímskej ríši, jej osud bol spečatený. Chudoba zostala privilégiom mníšskych rádov a pustovníkov. Aj tam ale, každý rád chápal chudobu ináč. V dnešnej spoločnosti je chudoba "kliatbou", "ranou v tele spoločnosti", "problémom", "výzvou" atď. Politické strany vo svojich sloganoch sľubujú "riešenie problému chudoby". Pritom percento marginalizovaných sa stále zvyšuje tak v technologicky vyspelých krajinách ako aj v krajinách ostatných. Chudobu naozaj nie je možné "riešiť". Dalaj Láma akoby zabudol na princíp karmy. Akoby zabudol, že ľudské psyché sa nevie dobre držať príliš zásadových či prísnych pravidiel, pokiaľ je v područí avidje a kléš. Akoby zabudol, že blahobyt nie je cesta do raja, ale skôr naopak. Gándhí len tak ako skutoční jogíni chudobu pestovali v praxi a stavali ju ako vzor etického prístupu k životu. Takáto chudoba neznamená bezdomovstvo ale to, že človek sa riadi aparigrahou. Chce iba to, čo naozaj potrebuje. Čo je to, čo potrebuje? To, bez čoho nevie dôstojne žiť. Dôstojnosť tu znamená to, že nie je vystavený poníženiu z núdze. Poníženie tu treba chápať ako vydelenie, mobbing, marginalizácia. Teda mních napríklad môže žiť z toho čo  vyžobre. Ale jeho žobranie nie je poníženie, ale vedomo akceptovaný spôsob spoľahnutia sa na štedrosť ľudí. Dnešná konzumná filozofia pred ľudí stavia opačný model: buďte bohatí. Žite v blahobyte. Keď to neviete dosiahnuť, skúste znovu, lebo ak ste chudobní, ste v probléme. Žiaľ, je v tom aj trochu pravdy - ak ste chudobní, ste považovaní za lenivých, nešikovných či nešťastných, a teda nasledovania nehodných.

Dalaj Láma však chudobu za vzor nestavia napriek tomu, že on sám žije frugálne. Asi pochopil, že je to nepopulárny odkaz. Chudobných je viac ako bohatých. A chudobní - najmä vplyvom masmédií a obsahu bežného vzdelávacieho systému - sa chcú stať bohatými. Uverili, že to vyrieši ich problém. Nepochopili, že jeden problém nahradia druhým. Dalaj Láma má ale pravdu v jednom. Všetky idealizované modely spoločnosti počítajú s dôstojným a harmonickým životom všetkých členov spoločnosti - a to na tej úrovni, na ktorej sa nachádzajú. Marxistický model spoločnosti tiež. Akurát je málo správ o úspešných implementáciách týchto princípov v praxi. Nájdeme ich však v povestiach, ságach, puránach. Tie hovoria, že ľudia veľmi túžia po takomto stave. História ale hovorí, že nestačí túžiť. A že zatiaľ žiadna spoločnosť tieto ideály nevedela plne implementovať. Chyba nie je v modeli. Je to dané - ako to bolo spomenuté - nami ľuďmi a našou zastretosťou v dôsledku avidje - deformovaného poznania seba aj sveta. A sme späť u toho, že to, čo vieme ovplyvniť, je náš postup životom. Vieme sa snažiť pochopiť našu dharmu. Vieme pochopiť obmedzenia vyplývajúce z našej karmy. Vieme sa snažiť prekuknúť avidju/máju a snažiť sa pre toto úsilie získať aj pomoc na rôznych úrovniach. A potom uvidíme, že život okolo nás sa začne meniť. To, čo tvrdil Maharshi Mahesh Yogi, že ak 1-10% obyvateľstva pravidelne medituje, spôsobuje to dobre poznateľný účinok na komunitu v ktorej sa to deje aj  na širšie okolie, je pravdou. Koniec koncom posledné výskumy stále jasnejšie hovoria, že to, čo vnímame "vonku" je významne ovplyvnené našim vnútorným svetom.

P

Objavil sa nový fenomén - popol z Eyjafjallajökull - jednej z malých vulkánov Islandu (je ich tam 130, čiže na 1 obyvateľa padne asi 3 vulkánov) spôsobil, že svojou prirodzenou činnosťou prekazil dopravné plány mnoho tisícov cestujúcich v Európe, zvýšil straty leteckých spoločností, prerušil leteckú dodávku tovarov, vynútil si inováciu konštrukcie leteckých motorov, novú detekciu popola,  atď. Hlavne ale nám ukázal jednu vec - ľudské technológie a nimi vybudovaná superštruktúra sú veľmi zraniteľné. Na povodne sme si už ako tak zvykli - ak sú dostatočne malé. Ale na vulkanický popol nie. Napriek tomu, že geologická história hovorí, že ak nastane čas pre zintenzívnenie vulkanickej činnosti, asi sa najväčšia časť ľudstva dostane do skamenenej  "pompejskej" podoby a o (geologickú) chvíľu "začíname znovu", akurát bez dochovanej pamäte predchádzajúcich epoch. Všetko to až potom, čo sa zem stala znovu pohostinnou. Jeden profesor povedal v tejto súvislosti, že je potrebné, aby sme si uvedomili, že vo vzťahu k silám prírody "sme ničím".

Druhý veľký problém je zadlžovanie krajín. Island či Grécko sú asi iba vrcholom ľadovca. Aby sa dalo vydať viac ako vytvoriť, štáty berú pôžičky, bankové subjekty zavádzajú vysokorizikové transakcie, investori hrajú pyramídové hry. Aby sa dalo vydávať bez vytvárania hodnôt, treba pôžičky. Pôžičky je možné dostať iba ak máme dostatočný rating-hodnotenie. Aby sme ho mali, treba "reinvestovať" časť predchádzajúcej pôžičky do "ovplyvnenia" auditorov, ako napr. to robilo Grécko. A všetko je opäť "OK". Aspoň kým bublina nepraskne. Potom sa rozbehne kolotoč: politické sily (ktoré predtým peniaze rozhajdákali) sa snažia javiť ako zástancovia askézy. Odbory, ktoré tlačili na strany aby rozdávali (platy, bonusy, nízky dôchodkový vek, proste "sociálne istoty") teraz pokračujú v tlaku aby sa nesiahlo na dobroty vybojované za cenu zadlženia.

Všetko toto plynie aj z toho, že konzumný spôsob života je zameraný na maximalizovanie zisku, a investovania do spotreby (za každú cenu). Oba procesy sú naladené na príjem (prána v modeli pančaprány). Pritom ale ani bohatstvo ani zvýšená spotreba nie je zdrojom šťastia. Vidíme to na globálnom zvyšovaní chorobnosti vo "vyspelých" krajinách. Celosvetové prieskumy subjektívnemu vnemu šťastia hovoria, že za najšťastnejších sa deklarujú ľudia v chudobných oblastiach a to napriek objektívnym ťažkostiam, ktoré musia denne prekonávať, a ktoré si človek vo "vyspelej" krajine ani nevie predstaviť.

Čo má ale s tým všetkým joga spoločné?  Swami Rama hovorieval, že príroda a v indickej terminológii mahaprána nás podporuje bez ohľadu nato, akí sme, čo konáme. A toto robí veľa ľudí arogantnými. Myslíme si, že Zem nás musí podporovať, nech robíme čokoľvek. Geosféra a biosféra je ale koncipovaná tak, že občas nám to "sčíta" a vtedy je pár hodín či dní alebo týždňov veľmi nepríjemných. Aj vesmírna "pamäť našich aktivít" nám občas zašle  vyúčtovanie. Tu už joga začína mať veľkú rolu. Najprv nás učí žiť s prírodou v súlade. Učí nás minimalizovať svoje potreby. Učí nás byť pozitívnym smerom k druhým i sebe (jama, nijama). Potom nás učí rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným ako aj pomíňajúcim a bezčasým. Učí nás, že manas - naša myseľ - nás stále častuje novými požiadavkami a návrhmi. Ak podliehame jej návrhom, čas nám beží rýchlo, zabudneme na skutočný cieľ života. Ani sa nenazdáme a už môžme čakať na nový príchod na Zem. Do horších podmienok, lebo sme si zhoršili rating. Ak rating je tak zlý, že Zem je pridobrá pre nás, tak sa dostávame do sféry veľkých dlžníkov, čo každá duchovná tradícia definuje ako podsvetia. Duchovní auditori sú nestranní a nekorumpovateľní. 

Kým teda sme živí, joga nás učí ako si zlepšovať "dharmický kredit" a nájsť radosť aj pri nemajetnosti či objektívnych problémoch. Joga nezriedka nám pomôže aj v tom, aby sme ťažkosti vítali - niečo ako "výzvu", ktorá nás učí riešiť problémy a učí aj tomu, že to, čo je ťažké či nepríjemné nemusí byť pre nás zlé. V živote dostávame to, čo sme si v predchádzajúcich etapách nášho života pripravili (karma). Čím skôr karmické úlohy riešime, tým skôr sa náš život stane radostnejším. Nakoniec, keď tento život opúšťame, joga nás učí  ako pochopiť svoje omyly, ktoré sme neriešili alebo riešili nevhodne  a ako nabudúce minimalizovať účinok kléš (sensu Pataňdžali). A vtedy popol z hocakého vulkánu, či znížená životná úroveň alebo slabšie Euro nám až taký problém nenarobí.

 

Apríl 2010

Život na celom svete sa zrýchľuje a kladie na ľudí stále väčšie nároky. Svet sa stáva aj stále dramatickejším. Odhliadnuc od  hrozby džihádistov, ktoré sú znateľné skoro na celom svete, prichádzajú správy o klimatických zmenách ale aj o aktivácii seizmickej a vulkanickej činnosti. Prichádzajú správy o "konci majského kalendára" a potom interpretácie tohto faktu. Niektoré sú katastrofické, iné transformačné. Stále viac sa objavuje správ o tom, že náš newtonovský pohľad na svet je už priúzky na vysvetlenie javov, ktoré sú stále lepšie pozorovateľné aj pre vedu. "Kvantový" pohľad sa stáva stále prijateľnejším. Ten nám síce berie istoty v pevnosť sveta, ale otvára možnosti, ktorá vyplývajú z "plasticity" sveta a procesov v ňom. Stále zreteľnejšie sa objavujú znaky, že je potrebné sa pripraviť na prijatie toho, že svet "materiálnych istôt" sa pomaly premieňa v svet subtilnejších možností. Stále častejšie sa objavujú správy o tom, že tento svet, ktorý vnímame bežnými zmyslami nie je jediným svetom. Nie žeby to bola správa nová, ale sme ju už schopní lepšie chápať.  Systémami nastaveným na konzum ako zmysel života, je celý tento proces vnímaný  ako tlak ne jeho základné hodnoty, ako "hrozba". Globálne procesy sa snažíme ešte intenzívnejšie riešiť "newtonovskými" mechanizmami.  Zníženie emisií a iného znečistenia sa stalo oficiálnou politikou skoro všade na svete (čo je dobré, ale nerieši to premeny na mega-škále). Dokonca dajú sa počuť nepríjemné správy o tom, že snaha o reguláciu počtu ľudí na svete má aj farmaceutický priemet - nielen v antikoncepčných prostriedkoch, ale aj vo výrobe očkovacích látok a liekov, ktoré sú svojim spôsobom životu nebezpečné.

V tomto procese nesmierne rýchlych zmien smerom k "dematerializácii" by bolo očakávateľné, že ľudia a spoločnosť ako taká, sa budú snažiť objaviť aj jemnejšie (a stálejšie) aspekty života, jemnejšie aspekty štruktúry živých bytostí, či fenomén vedomia. Už aj preto, lebo ak prostredie, v ktorom vieme žiť sa premení tak, že v ňom žiť nevieme, nemáme inú možnosť ako spriateliť sa so životom za hranicami nášho terajšieho vnemu reality. Newtonovský prístup by diktoval odsťahovanie sa na iné planéty. To však zatiaľ technologicky nie je možné. USA aj Rusko do kozmického výskumu neinvestuje toľko, aby sa to stalo realitou v dohľadnom čase. Pritom geológovia upozorňujú na prirodzené megacykly Zeme a že je pomaly čas na nové klimatické režimy, na roztopenie arktického ľadu, na jeho opätovné zmrznutie, na "zimný spánok" Zeme a potom na nový cyklus intenzívneho vulkanizmu atď. Pre život v našej terajšej podobe je to nepohodlná správa.

"Kvantový" alebo jogový prístup by viedol k zvýšenému záujmu o duchovno a o tréning pre objavenie nesmrteľnej alebo aspoň nehmotnej podstaty človeka. Naopak, ale stúpa počet nových trendov "jogy" (napríklad "Umelecká joga"), ktoré stále pracujú iba s telom, jeho ohybnosťou a koordináciou pohybu.

Nedávno zosnulý Maharishi Mahesh Yogi mal ambície otvoriť novú éru človeka. Éru, kde každodenná meditácia sa stane súčasťou života 1%, potom 10% a viac % obyvateľstva Zeme. Začal si aj myslieť, že ľudia pochopia, že vládnuť by bolo treba tak, že duchovné hodnoty sú na prvom mieste a od neho sa odvíjajú ďalšie. Skoncipoval "svetovládu", podiel na ktorej ponúkal vládam rôznych krajín. Samozrejme bezúspešne, však vytvoril "globálnu tieňovú vládu", ktorá nebola "demokraticky volená" a nadraďovala sa nad tieto. Začal teda projekt, ktorý mu priniesol veľa problémov. Jeho odkaz tlmočil čoraz cholerickejšie a stále viac sa vzďaľoval od reality vnímanej politikmi a bežnými ľuďmi. Kým v r. 1977 jeho obrovský, nádherný  ášram v Rishikeshi hrdo hlásal roky "novej éry - éry osvietenosti", dnes je to "ášram tieňov", kde všetko chátra a je od r. 1987 opustené. Nedávno sa našiel sa nový nadšenec, ktorý sa nazýva "Spiritual leader of the Global Community". Je samozvaný a usilovne vymýšľa - polu so svojim tímom - modely pre novú ľudskú komunitu. Vyslovuje príkre súdy a bojuje vo vzduchoprázdne, vo virtuálnom prostredí Internetu. Popri nich bola a je obrovská množina "lídrov" s menšími ambíciami, ktorí majú pocit, že tlmočia odkazy z iných svetov či mimozemšťanov, prichádzajú s proroctvami, ktoré, keď sa nenaplnia, prídu s ďalšími.

Tieto javy  nám naznačujú, že to, čo cez nich k nám prichádza je zašumená informácia za ktorou je informácia pôvodná - je potrebné, aby sme sa prebudili a začali pracovať na sprístupňovaní si najprv "kvantových" realít a potom realít jogových. Mali by sme byť pár krokov pred zmenami, ktoré sa v prírode prirodzene dejú.

Pre Archív klinki sem