Pránájáma, mentálne techniky a psychicka človeka.

Vlasta Tarnociová, Peter Bednář

Spoločnosť priateľov jogy, Kováčska 16, 040 01 Košice

Abstrakt

Témou prednášky je vplyv jogových techník pránájámy a mentálnych postupov na život človeka, s dôrazom na psychiku. Úvodná časť sumarizuje všeobecný stav života dnešných ľudí, ako základ pre hľadanie možností riešenia. Prvá časť je venovaná pránájáme, jej mieste v jogovej praxi a účinkom na psychoenergetický systém človeka. Druhá časť úzko nadväzuje popisom rozvinutia týchto účinkov zapojením pozornosti a uvedomovania v mentálnych postupoch. Záverečná časť porovnáva jogový prístup ku psychike človeka s výsledkami práce C. G. Junga, predstaviteľa európskej vedy.

I. Úvod

Ľudské dejiny sú charakteristické tým, akoby bol človek stále na hranici. Pri jednej z hraníc sme práve aj teraz, možno ju prirovnať k okraju priepasti. Nie je to, zaiste nič nové, ale sme to práve my, kto sa na tejto hranici nachádza a musí nájsť cestu ďalej.

Na jednej strane ľudia vyvíjajú horúčkovitú aktivita v oblasti materiálneho sveta a na druhej sú pasívni v oblasti psychickej, resp. duchovnej. Vzťahy k ostatným ľuďom, okolitému svetu a k sebe samému sa vyznačujú pasivitou, nesplniteľnými očakávaniami, neochotou vyvinúť úsilie bez hmatateľného zisku. A to prirodzene vyvoláva nerovnováhu, prejavujúcu sa zbytočným utrpením.

Vzniknutá nerovnováha, ktorú môžeme pozorovať každý deň, je nerovnováhou medzi zameranín sa na svet vnímateľný zmyslami(zrakom, hmatom, chuťou, čuchom, sluchom) a na svet, ktorý je prístupný iba nášmu vedomiu, svet, javiaci sa byť svetom vnútorným. Synonymické by mohli byť aj vyjadrenia – nerovnováha medzi vonkajším a vnútorným svetom, medzi pudovou a duchovou zložkou našej bytosti. Strácame prepojenie so svojimi „koreňmi“, uvedomujeme si menej a menej súvislostí, spájajúcich nás s tým, čo je vnímateľné, náš život je menej a menej vedomý.

Život má mnoho aspektov, ktoré sa v dnešnej dobe zanedbávajú. Jedným z týchto aspektov sú vzťahy medzi ľuďmi, ktorými zväčša preplávame nevediac, akú úlohu v našich životoch zohrávajú, či už sú to manželské vzťahy alebo priateľstvá. Na ceste poznania majú svoju nezastupiteľnú úlohu a ich prínos zostáva často nevyužitý a neodhalený.

Iste mnohí z nás pociťujú potrebu zmeny, v našom prípade vytvorenie novej rovnováhy, znamenajúcej premostenie onej pomyselnej priepasti. Iste to neznamená zavrhnúť celý doterajší spôsob života. Ten ponúka mnoho vynikajúcich a dobre využiteľných prostriedkov. Ich odhodenie by bolo cestou do tej istej situácie, iba v inej forme.

Možností, ako túto rovnováhu nastoliť je viac, ale všetky majú spoločný princíp – sebapoznanie, vyššie uvedomenie a úsilie.

Akokoľvek, nedá sa tento proces úspešne dokončiť v krátkom čase, bez hlbších vedomostí o fungovaní ľudskej mysle, psychiky a bez praktických postupov, umožňujúcich začať, dalo by sa povedať, výskumnú cestu. Už samo jej nastúpenie prináša veľký úžitok.

Napriek tomu nebýva nastúpenie tejto cesty vždy jednoduché. U niekoho sa prejaví neurózou, depresiami, nadmerným stresom alebo je lekármi diagnostikované ako psychická porucha. Vtedy je prirodzene potrebné vyhľadať odbornú pomoc, ktorá pomôže takto vnútorne prejavenú sa vôľu k sebapoznaniu usmerniť. Na druhej strane mnohí ľudia podobnými skúsenosťami neprechádzajú.

Východisko je viac menej známe. Psychický život nás ľudí je charakteristický množstvom problémov. Niektoré sú malé iné zas hlboko zakorenené. Z hĺbok nevedomia ovplyvňujú náš život a na povrch vystupujú ako rôzne druhy strachu, obáv, fóbií, nervozita, psychické a telesné napätie, únava, či už telesná alebo duševná, neschopnosti rôzneho druhu a takto by bolo možné pokračovať dosť dlho. Ako teda ďalej? Pokúsime sa na túto otázku odpovedať nasledovnými riadkami.

V živote i v tejto prednáške sa často stretneme s pojmom psychika, psychické. Pre naše účely bude postačovať, keď povieme, že psychické = vedomé. A byť si niečoho vedomý vo všeobecnosti znamená pochopiť, vedieť, cítiť, čo sa deje okolo, resp.schopnosť pozorovať mentálnu a telesnú aktivitu. Na ilustráciu poslúži rozdiel, ktorý je medzi „niečo robím“ a „viem, čo robím“.

Snáď je možné ešte doplniť štyri hlavné psychické funkcie – vnímanie, cítenie, myslenie a intuícia.

II. Psychoenergetický systém človeka, prána, pránájáma.

Psychoenergetický systém

V bežnom živote si človek uvedomuje hlavne svoje telo, prístupné zmyslom a zabezpečujúce jeho interakcie so svetom javiacim sa ako vonkajší. Telo samo o sebe sa nám javí ako niečo ucelené, stále, pevné. V skutočnosti je to nič iné, ako forma energie v pohybe. Nič nezostáva bez pohybu. Celý život tela je pobyb – údery srdca, krvný obeh, život buniek atď. Okrem tela – formy energie, tvorí človeka mnoho iných, jemnejších (ťažšie vnímateľných) energetických subsystémov. Napríklad sú to nervové vzruchy, pocity, myšlienky. Tieto zaraďujeme medzi prejavy psychiky. I ľudská psychika (so svojimi funkciami a procesmi) sama o sebe je energetickým procesom, pevne prepojeným na telesný systém. Nie je ich možné samovoľne oddeľovať, jeden ovplyvňuje druhý. Psychika, psychické procesy a funkcie sú tým, čo si človek uvedomuje menej.

Z hľadiska jogy obsahuje človek, ako energetický systém tieto tri zložky:

Vibračné polia energií – energetické telo
Čakry – energetické centrá
Nádi – dráhy obehu energie

Vibračné polia energií – energetické telo – nazývané kóša. Staré jogové texty (napr. Sarvopanišad) rozoznávajú päť základných kóš.

- Annamaja kóša – telo budované z potravy, zhluk šiestich obalov (nervový, kostný, dreňový, kožný, svalový, srdcovo cievny)

- Pránamaja kóša – jemnohmotné telo zo životných energií. Je to 14 typov energie(funkcií), ktoré vykonáva annamaja kóša

- Manomaja kóša – mentálne telo. Vzniká spojením vedomia s predchádzahúcimi dvomi kóšami a pomocou orgánov vnímania , myslenia , cítenia a intuície vykonáva funkciu túžob spojenú so zmyslovými vnemami .

- Vidžňánamaja kóša – jemné telo poznania sa nazýva to , keď duša žiari v jednote s predchádzajúcimi tromi kóšami a uvedomuje si ich rozdiely a totožnosti (napr. príčiny túžob )

- Ánandamaja kóša – kauzálna štruktúra duše. Je to stav, v ktorom predchádzajúce štyri kóše zotrvávajú vo svojej príčine, ktorou je Poznanie.

Okrem tohoto delenia je možné v literatúre nájsť aj rôzné iné delenia.

Čakry sú energetické centrá v jemnohmotnom tele, zabezpečujúce obeh energie (motor) a dávajú jej špecifickú formu. Čakier existuje veľké množstvo, napríklad každý telesný orgán má svoju čakru – centrum energie, základných je sedem: múladhára, svádhišthána, manipura, anahata, višuddhi, ádžňa, sahasrára. Sú umiestnené pozdĺž chrbtice.
Nádi. Doslovným prekladom Sanskrtského slova nádi sú trubice. Sú to dráhy, ktorými energia obiaha. Podľa tradície ich je 72000, literatúra sa v ich počtoch značne rozlišuje. Tradičné číslo 72000 hovorilo skôr o ich veľkom, nezistiteľnom, ako ich presnom počte. Z tohoto veľkého počtu je 72 dôležitých, 10 veľmi dôležitých a 3, na ktoré sa kladie najväčší dôraz. Ida, pingala a šušumna.

Pránájáma.

Prána je enregia. Vo všeobecnosti je to akákoľvek energia, vyskytujúca sa vo vesmíre. Všetky štruktúry človeka, ako boli popísané, slúžia resp. sú špecifickými prejavny (formami) prány. Podľa starých jogových textov je energia – prána sama o sebe aspektom vedomia a teda je s ním neoddeliteľne spojená. Človek ako psychoenergeticý systém uvedumujúci si sám seba a tiež súčasť univerzálneho vedomia má preto schopnosť ovplyvňovať obeh prány myšlienkami, prejavmi vedomia.Podľa Patandžaliho je pránájáma zastavenie nádychu a výdychu a dosahuje sa po ásanach.

Pránájáma je vlastne kontrola toku prány v ľudskej bytosti. Dýchanie je najdôležitejšia hraničná funkcia, ktorá oddeľuje od seba dve oblasti: nevedomú a reflexnú organickú činnosť a činnosť vedomú-vôľovú. Dýchanie tvorí : nádych, výdych a zádrž –kumbaka. Počas zádrže potlačuje vedomé Ja reflexnú činnosť dýchacieho centra, ktoré je presným a stálym rezonátorom celkového psychofyziologického stavu človeka(zmeny krvného pH, pomer CO₂ a O₂, krvný tlak). Je v priamom spojení s nervovou sústavou.

III. Mentálne cvičenia

Účel mentálnych cvičení

Aktuálny stav mysle človeka je výsledkom dispozícií, s ktorými sa narodil a toho, ako doteraz žil svoj život. Myseľ obsahuje spomienky a skúsenosti zo všetkých situácií, s ktorými sme sa doteraz streli. Tieto skúsenosti podmieňujú naše reakcie na nové, príchodzie situácie. Tieto reakcie sa dajú prirovnať k pevne naprogramovanému algoritmu. Ak sú nové situácie v rozpore s predchádzajúcimi životnými skúsenosťami alebo nám pripomínajú nepríjemné zážitky, vzniká v nás psychické napätie. Napätie nie je samo o sebe škodlivé, pretože nás pripravuje na možné nebezpečné situácie. Avšak väčšina situácií v podmienkach dnešného života nie je nebezpečná, nesprávny je spôsob našej reakcie.

Reflexy, psychické programy sú uložené v nevedomí. Často sú výsledkom nepríjemných skúseností z detstva a nesprávnej výchovy. Príkladom môže slúžiť strach z neznámych ľudí, tmy, hmyzu, odpor voči druhému pohlaviu, nenávisť k ľuďom inej krajiny atď.

Ako taká nevedomá podmienená reakcia vzniká? Môžeme si to vysveliť na strachu z tmy. Istý človek bol niekedy v detstve omylom zatvorený na istý čas v tmavej miestnosti. Bola to preňho nová, veľmi nepríjemná skúsenosť, nevedel sa dostať von, mal strach. Tma zostala v mysli ako synonymum strachu, ktorý prežíval v tmavej miestnosti. V dospelosti, keď sa miestnosť, v ktorej sa nachádza náhle ponorí do tmy, strach sa opäť ohlási. Avšak teraz už nie je nevyhnutný.

Tento, i keď veľmi jednoduchý príklad, vysvetľuje podstatu vzniku a pôsobenia psychických problémov, možno povedať komplexov. Sú to neprimerané reakcie na životné situácie, sprevádzané silným emocionálnym podfarbením.

V psychike obsiahnuté obavy, komplexy, zdroje napätia sú vyjadrením nášho nesprávneho postoja k životu, ľuďom, svetu okolo nás. Spôsobujú, že energia, ktorú máme k dispozícii ubúda. Ubúda jednak tým, že sa v mysli neustále zaobráme rôznymi problémami a jednak tým, že psychické napätie sa prenáša aj do telesnej sféry, spôsobuje napätie a tým nadmerné vyčerpanie svalov.

Mentálne cvičenia sa zameriavajú práve na odstránenie psychických problémov, komplexov, napätia a vytvárajú podmienky pre prienik vedomia do hlbších sfér psychiky a ich poznania

Podmienky a princíp pôsobenia.

Efektívne vykonávanie mentálnych cvičení si vyžaduje splnenie, hlavne v začiatkoch, niekoľkých formálnych podmienok. Stručne sa ich pokúsime popísať.

- Čas – najvhodnejší čas na cvičenie je skoro ráno alebo večer, pred spánkom. Lepšie je ráno po prebudení sa, kôli lepšiemu uvoľneniu mysle a tela. Veľkou výhodou je každodenné cvičenie v ten istý čas.

- Trvanie – čím dlhšie tým lepšie, ale so zmyslom pre realitu. Čas strávený cvičením sa dá predlžovať iba postupne a pomaly.

- Poloha – cvičiť je vo všeobecnosti možné v ktorejkoľvek polohe. Veľmi vhodné sú však najmä jogové sedy dávajúce telu stabilitu.

- Miesto – dobre vetrané s príjemnou teplotou a čo najmenším rušením.

- Oblečenie – primerané teplote a pohodlné

- Spánok – tendencia zaspať je jednou z veľkých prekážok. Zabrániť mu je možné napríklad zaradením cvičenia metálnych techník za zostavu ásan a pránájámy, umytím sa v studenej vode a uvedomovaním si stavu bdelosti.

- Uvoľnenie tela – tela by malo byť pri cvičení čo najväčšmi uvoľnené, nemalo by tlačiť, bolieť a akokoľvek inak upútavať pozornosť. Telesná bolesť a stuhnutosť sú ozaj veľkými prekážkami. Najvhodnejšie sú na riešenie tohoto problému, hlavne z dlhodobého hľadiska, ásany.

- Uvoľnenie mysle – pokojná myseľ je pre mentálne cvičenia potrebná, aby priniesli maximálny úžitok. Hoci sami o sebe pomáhajú myseľ uvoľniť, ukľudniť, predbežné ztíšenie sa dosahuje zaradením série ásan a pránájámy, čo je ďalším dôvodom pre ich cvičenie.

- Očakávanie – výsledky sa dostavujú postupne a pomaly. Nie je možné očakávať prevratné výsledky hneď v prvý deň. Prísť môžu po mnohých a mnohých hodinách usilovného cvičenia. Ale vtedy už nie sú vôbec prevratné ...

- Proces myslenia – sa snažte nechať akoby bokom. Nepotláčať žiadne myšlienky, iba ich nezaujate pozorovať, keď vyvstávajú.

- Ukotvenie uvedomovania – myseľ má prirodzený sklon odbiehať. Mentálne cvičenia preto používajú rôzne prostriedky na udržanie pozornosti. Býva to dych, predmety materiálneho sveta (plameň sviečky, sochy, kvety, ...), predstavy. Pokročilejšie techniky vyžadujú voľbu vlastného prostriedku udržiavania pozornosti. Nazýva sa psychický symbol a väčšinou má pre cvičiaceho vnútorný význam a dôležitosť.

- Pozornosť – pozornosť by mala byť počas celého cvičenia zameraná na jeho priebeh. Potrebné je uvedomovať si proces priebehu cvičenia a zároveň procesy prebiehajúce vo vnútri mysle. Nie je vhodné sa strácať v myšlienkach alebo sa s nimi stotožňovať. Postoj nezaujatého pozorovateľa je tým ideálnym.

Presný princíp pôsobenia mentálnych techník nie je známy. Známe sú popisy ich účinkov od ľudí, ktorí vykonali výskumnú cestu do hĺbok svojej psychiky.

Snahou mentálnych cvičení je dosiahnuť čo najväčšiu mieru uvoľnenia a utíšenia mysle, ktorá sa v súlade so svojim hlavným zameraním neustále snaží niečo anylyzovať, porovnávať, plánovať a upútavať pozornosť k vonkajšiemu svetu. Odpútaním sa od dejov sveta našich denných povinností je možné začať poznávať vnútorné sféry psychiky. Sprvu sú to oblasti tesne „pod povrchom“, ktoré si občas uvedomujeme aj v bežnom stave. Sú to väčšinou psychické komplexy, zdroje telesného a psychického napätia, problémy, obavy. V stave uvoľnenia máme možnosť pochopiť ich skrytý vplyv na náš život, ich význam a podstatu a tým sa ich zbaviť, respektíve zbaviť sa ich negatívneho pôsobenia. A to znamená získanie energie, ktorá je potom voľne použiteľná pre iné účely.

Neskôr nás mentálne cvičenia privádzajú hlbšie, do oblastí psychiky, ktoré viac a viac súvisia s podstatou nášho bytia, s tým, čím v skutočnosti sme, aké je naše pravé miesto vo svete a náš vzťah k nemu a ostatným bytostiam. Sú to stavy vedomia, ktoré možno nazvať stavmi meditácie alebo kontemplácie.

Poznanie hĺbok psychiky nevedie, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať, k odcudzeniu sa svetu a k žitiu v odlúčenosti. Častokrát sa stáva, že život človeka sa od základov zmení. Zmení sa objavením skrytých schopností, inšpirácií, ktoré je možné s účinne využiť v bežnom živote, ako ho poznáme.

Niekto v sebe nájde umelca, iný rozvinie svoje doterajšie pracovné schopnosti, ďalší zas duchovnú silu. Spoločné je však rozvinutie schopnosti vnímať lásku, slobodné konanie, uvedomenie si príbuznosti všetkých bytostí. Konanie zamerané na osobný prospech sa vytráca

Na začiatku sme mali človeka plného rozporov, problémov, obáv, komplexov, rôznych druhov napätia. Postupným odstraňovaním týchto prekážok dostáva tento človek možnosť naplno využiť svoje prirodzené schopnosti. Jeho reakcie na prichádzajúce situácie sú harmonické, nezanechávajú po sebe potrebu ďalšieho psychického spracovania, strácajú sa dôvody vracať sa k tomu, čo už bolo. Do popredia sa dostávajú také hodnoty ako ľudskosť, láska.

Pránájáma a mentálne cvičenia.

Pránájáma, ako už bolo spomenuté, má okrem iného za úlohu spriechodniť psychoenergetický systém človeka, dostať ho do rovnováhy a pod vedomú kontrolu. Pokročilejšie metódy pránájámy však už plynule prechádzajú do oblasti, do ktorej zaraďujeme mentálne cvičenia. Vlastne každé rozdelenie jogy na časti má význam len do istého stupňa poznania. Potom sa už deliť nedá a predtým rozdelené časti splývajú. V tomto stručnom odstavci sa teraz pokúsime zároveň zachovať delenie, ktoré sme urobili a zároveň hovoriť o spojení pránájámy a mentálnych cvičení.

Opäť zjednodušene môžeme povedať, že zameranie pozornosti má za následok zvýšenie prúdenia prány – energie v objekte pozornosti. Čím je prúdenie prány intenzívnejšie, tým lepšie je možné si daný objekt – napríklad anahata čakru (ale môže to byť myšlienka, obraz v mysli, symbol) – uvedomiť. A tým dochádza k rozširovaniu oblastí, sfér bytosti prístupných uvedomeniu, pochopeniu, poznaniu a využitiu.

Z pohľadu cieľov jogy sú veľmi účinné metódy, kombinujúce metódy popisované ako pránájáma a metódy popisované ako mentálne cvičenia. Takýmto postupom sa účinky znásobujú. Pránájáma zintnzívni obeh energie a umožní zvýšené – koncentrovanejšie uvedomenie. Koncentorvané uvedomenie zas umožní intenzívnejší obeh energie – prány.

Príklad.

Vybratý príklad patrí medzi úvodné mentálne cvičenia a je na rozhraní uvoľňovacích metód. Jednoduchosť tejto techniky ale neuberá na jej účinnosti. Cvičená môže byť na rôznych stupňoch pokročilosti – buď ako úvod ku zložitejším technikám alebo ako hlavné cvičenie. Názov je: Uvedomovanie si tela.

Postup.

Položte si cvičebnú podložku na zem.

Ľahnite si na chrbát do pozície šavásana.

Upravte si polohu tela; mali by ste sa cítiť pohodlne.

Ak cítite potrebu pohnúť telom alebo si myslíte, že by ste to mohli chcieť počas cvičenia, pohnite sa teraz, namiesto vyrušovania sa neskôr.

Vskutku je lepšie pohnúť telom teraz, aj keď si nemyslíte, že to potrebujete; zabráni to vopred akejkoľvek tendencii pohnúť telom počas cvičenia.

Vaše dlane by mali byť otvorené a otočené hore alebo v inej, vám pohodlnej, pozícii. Uvoľnite celé telo ako sa len dá.

Zatvorte oči. Uvedomujte si celé telo.

Pokúste sa vytvoriť mentálny obraz tela a zároveň svoje telo preciťujte.

Buďte svedkom, buďte si vedomý.

Skúste si uvedomovať zmyslové vnemy. Krátku chvíľu pozorujte toľko vnemov z celého tela, koľko je len možné.

Potom, asi po minúte, presuňte pozornosť a uvedomujte si hmatové vnemy pravého chodidla.

Buďte si ich vedomý, aj keby to bolo na prvýkrát ťažké. Je chodidlo studené, teplé, napnuté alebo aké? Preciťujte to.

Pomaly presúvajte vašu pozornosť na lýtka a stehná, uvedomujúc si počas toho hmatové vnemy.

Cíťte, že ovplyvňujú vaše telo, nie vašu vnímavosť. Skúste cítiť tieto vnemy v tele a nikde inde.

To isté urobte s ľavou nohou, počnúc chodidlom.

Potom si uvedomte prsty na pravej ruke. Vytvorte mentálny obraz a v tom istom čase preciťujte vnemy. Opäť precíťte, či sú teplé, studené alebo aké vlastne sú? Pomaly presúvajte pozornosť pozdĺž dlane, zápästia, predlaktia, nadlaktia k ramenám, uvedomujúc si celý čas mentálny obraz a pocity.

To isté zopakujte s ľavou rukou. Buďte bdelý a pozorný. A teraz preciťujte vnemy z líc; je to veľmi citlivá časť tela a pre väčšinu ľudí by malo byť jednoduché preciťovať z nich prichádzajúce vnemy.

Skúste vytvoriť ich mentálny obraz.

Sú vaše líca teplé, citlivé, studené alebo aké sú? Uvedomujte si ich asi minútu.

Presuňte pozornosť na pery a preciťujte ich. Sú suché alebo vlhké?

Potom si uvedomte jazyk. Vnímajte sliny, v ktorých sa kúpe. Alebo je suchý?

Uvedomte si svoje uši. Aké zvuky počúvajú?

Zamerajte pozornosť na zvuky vchádzajúce do uší a preciťujte, že neovplyvňujú vaše bytie; iba ich pozorujete.

A teraz si uvedomte svoje oči. Gúľajte očami, majúc viečka zatvorené a preciťujte vnemy, ktoré prichádzajú.

„Pozerajte sa“ na rôzne vzory, objavujúce sa pred vašimi zatvorenými očami.

Buďte svedkom; toto by malo byť oveľa ľahšie. Po chvíľke si začnite uvedomovať kostru tela. Vytvorte si mentálny obraz vašej kostnej štruktúry. Snažte sa cítiť, že vaše celé telo je podporované a udržiavané vo svojom tvare kosťami.

Buďte pozorný, bdelý.

Preciťujte pevnosť kosti spájajúcej koleno s chodidlom pravej nohy.

Vytvorte mentálny obraz a preciťujte ho. Potom si uvedomujte stehennú kosť.

Vykonávajte to približne minútu.

Nasleduje to isté s ľavou nohou, a prejdite k uvedomovaniu si kostí dávajúcich štruktúru a tvar pravej paži.

Viďte to ako niečo oddelené od vás.

Uvedomujte si kosť držiacu pravý biceps pevne na mieste.

A nasleduje to isté aj s ľavou pažou.

Potom preciťujte a pozorujte mentálny obraz hrude uzavretej na vrchole ramenami, so štruktúrou podobnou nádobe.

Uvedomujte si celú oblasť chrbtice od hora dole.

Začnite pri dolnom konci chrbtice a pomaly si skúste uvedomovať jej rôzne časti, ako postupne presúvate svoju pozornosť smerom k vrcholu. Je to trochu ťažšie, ale praxou budete zreteľne chrbticu cítiť a mentálne vidieť.

Vykonávajte to asi minútu, ak je to potrebné, počítajte si presuny vašej pozornosti hore a dole. Potom sa pokúste opäť cítiť celé telo.

Ak je to možné, pozorujte mentálny obraz tela.

Uvedomujte si čo najväčší počet telesných procesov. Preciťujte miesta dotyku tela s podložkou. Aj toto skúste vykonávať asi jednu minútu.

Pomaly pohnite telom, otvorte oči.

Cvičenie končí.

Zmyslom cvičenia je rozvinúť schopnosť vizualizovať rôzne časti tela a tak isto zlepšiť proces uvedomovania. Mali by ste zostávať v pozícii svedka počas celého cvičenia. Ak vaša pozornosť „uteká“ od cvičenia, neznepokojujte sa, ale snažte sa uvedomovať si mentálne procesy, ktoré prebiehajú. Je to najťažšia časť, pretože máme tendenciu strácať sa v myšlienkach. Vyhnite sa stavu napätia, ak priskoro zistíte, že vaša pozornosť je niekde inde. Prijmite to ako prirodzenú vlastnosť mysle. Keď ste si vedomý, že vaša pozornosť bola inde, pokračujte v cvičení z bodu, v ktorom ste odbočili.

Táto technika je vcelku dlhá a je počas nej možné zabudnúť poradie inštrukcií alebo, čo je pravdepodobnejšie, zaspať. Ak máte priateľa, ktorý sa tiež zaujíma o jogové cvičenia, môžete ľahko prekonať tento problém. Jeden z vás by mal prevziať úlohu učiteľa a druhý úlohu žiaka. Učiteľ môže predčítavať inštrukcie a citlivo, individuálne pridať vhodnú radu navyše, kým žiak vykonáva cvičenie. Potom sa úlohy, samozrejme, vymenia.

IV. Európska psychológia a joga.

V tejto krátkej kapitole by sme chceli porovnať zámery, ciele niektorých častí výskumu C. G. Junga, významného švajčiarskeho psychiatra, vedca s cieľmi jogy, ktoré sme popísali v tejto prednáške.

Celým jeho dielom, hoci povolaním bol psychiater a zaujímal sa hlavne o pacientov a ich liečenie, sa tiahne popis ciest, úskalí a pomôcok, ktorými prebieha vývoj ľudskej psychiky. Tento vývoj v istej fáze nazýva procesom individuácie, zjednotenia osobnosti človeka, proces začlenenia, pochopenia obsahov nevedomia.

V prvých fázah tohoto procesu sa človek, nastúpivší túto cestu, stretáva so svojimi problémami, komlexami, dalo by sa povedať tieňom svojho vedomia. Neskôr má možnosť stretnúť to, čo nás spája s inými ľuďmi, so svetom, v ktorom žijeme.

Cieľ a metódy, ktoré pritom používal, sú v pricípe zhodné s ciľom jogy a jej technikami. Za všetky môžem spomenúť tvorivé vyjadrenie a dokončenie symbolov, objavujúcich sa v mysli.

Dielo C. G. Junga nám pripomína, že joga nie je nič zvláštne, magické, nedostupné. Je systematickým spracovaním poznatkov, prístupných všade na svete. A vlastne samo systematické spracovanie a rozvinutie praktických metód a postupov je tou zvláštnosťou, ktorá robí z jogy vynikajúci nástroj pre tvorivý, harmonický a naplnený život.

V. Záver.

Text, ktorý práve končí, chce byť inšpiráciu pre hľadanie. Nie je ani učebnicou, návodom na cvičenie. Je iba prehľadom možností časti jogy, ktoré vedia priniesť do života človeka mnohé z toho, čo mu chýba.

Joga sama o sebe nie je účelom alebo cieľom života. Je nástrojom, ktorý treba použiť na dosiahnutie plnosti života, poznania, harmónie. Keď je cieľ, zámer dosiahnutý, nástroj je potrebné opustiť a ísť ďalej. Nechceli sme povedať, že len joga a jej metódy sú schopné priniesť poznanie, sebapoznanie, duchovný pokrok. Možností je viac.

Úplný záver obsahuje zoznam niekoľkých kníh, ktoré boli použité pri príprave, a ktoré môžete využiť pre štúdium, doplnenie poznatkov a hlavne ako návody na cvičenie. Potrebné je ale zdôrazniť, že pránájáma a mentálne cvičenia sú pokročilejšie techniky jogy a nemožno nimi jogu začínať, i keď je možné niektoré ich prvky využívať hneď od začiatku. Jednou z ciest je vyhľadanie učiteľa jogy alebo ineho vhodného človeka.

Končiť by sme mohli s často opakovanou myšlienkou, že vlastná skúsenosť a dlhodobá prax znamenajú oveľa viac, ako množstvo preštudovyných kníh.

VI. Použitá a odporúčaná literatúra

[1] Swami Satyananda Saraswati: A Systematic Course in the Ancient Tantric Techniques of Yoga and Kriya, Bihar School of Yoga Munger, Bihar, India, 1989

[2] Andre Van Lysebeth: Joga, Pránájáma, Argo Praha, 1999

[3] Zdena Bronislawská: Joga, svetlo poznania, Alfa Bratislava, 1991

[4] Milan Polášek: Joga, Šport Bratislava, 1985

[5] Milan Polášek: Joga, osem stupňov výcviku, Šport Bratislava, 1990

[6] Milan Polášek: Joga je aj pre Vás, vydané vo vlastnom náklade, 1998