Joga a jej miesto v modernej spoločnosti


So záujmom som si v Zrne č.11/2001 prečítal článok "Joga - trójsky kôň v školách?". Je to článok, ktorý pre veriaceho človeka stavia jogu (uvádzanú v podobe ako ju autor chápal z podania o behu školy Swami Maheshwaranandu) do neželateľnej polohy, čo je škoda. Hneď na začiatku je potrebné povedať, že ako všetko, aj jogu je možné nesprávne vyložiť, použiť či zneužiť. Článok diskutuje vlastne o troch oblastiach:
1. Joga v dennom živote, jej zakladateľ a jej marketing;
2. Joga v školstve
3. Joga a katolíci.
Sám som učiteľom jogy a katolíkom. Jogu pestujem od roku 1958, učím ju od r. 1975. Som prezidentom Slovenskej asociácie jogy (SAJ). 
Videl som veľa prípadov, keď joga priviedla ľudí, ktorí boli neveriaci k tomu, že stali sa veriacimi katolíkmi resp. pochopili existenciu Boha. Hovorím tu ale o joge, ktorú sme učili už v ťažkých podmienkach socializmu, v rámci ZRTV ČSZTV, ale aj v rámci Slovenskej rehabilitačnej spoločnosti (komisia pre využitie jogy v liečebnej rehabilitácii) a ktorá sa po r. 1991 učí v rámci organizácií združených v SAJ vo forme rozšírenej o tréning mysle. Keď to takto rozlišujem, robím to preto, lebo v joge existuje tiež veľa smerov, veľa predstaviteľov a veľa názorových prúdov.

Joga v dennom živote
Joga v dennom živote bola založená swami Maheshwaranandom začiatkom sedemdesiatich rokov vo Viedni, keď sa osamostatnil od Biharskej školy jogy. Swami Maheshwarananda sa učil bhakti jogu u Swami Mádhavanandu, hatha a krija jogu študoval u Swamiho Satyánandu v spomenutej Biharskej škole jogy. Ako charizmatická osobnosť si skoro vybudoval okruh svojho vplyvu a svoju verziu spomenutých typov jog. Ako výborný manažér svojej školy začal ju marketovať v ČSSR, potom v Maďarsku, Juhoslávii a ďalších krajinách. Vznikali jeho školy, a v niektorých krajinách vznikali aj jeho organizácie s filozofickým zameraním. Po r. 1990 sa jeho úspechy odrazili aj v tom, že mu v Indii rad spoločenských resp. náboženských inštitúcií udelilo čestné resp. titulárne funkcie. Z publikácie vydanej pri príležitosti jeho päťdesiatin možno vidieť, že jeho kontakty sú široko vetvené a siahajú až k prezidentom krajín. V Indii vybudoval mohutné stredisko jeho školy, ktoré sa stalo miestom práce a cvičenia jeho žiakov prichádzajúcich zo spomenutých krajín. V týchto krajinách má tiež strediská resp. pridružené školy. Jeho vplyv sa naozaj neobmedzoval na cvičenie - mal svoje predstavy o všetkých oblastiach života. Neskôr, ako sa to často stáva u ľudí uznávaných veľkým počtom žiakov - začal vidieť svet cez okuliare zámerov JDŽ a považoval JDŽ za riešenie veľkého počtu problémov dnešného človeka. 
JDŽ však nie je možné stotožňovať s klasickou jogou. Klasická hathajoga a aštangajoga - ako ju uznáva aj napr. SAJ - je joga, ktorá uznáva potrebu etického života, cvičenia telesných polôh, práce s dychom a kultiváciu mysle. Všetko to preto, aby človek mohol v plnej miere naplniť ciele svojho života a zlepšiť jeho psychofyzickú kvalitu. Poňatie človeka v joge je teda komplexné, ale joga nikdy nebola a ani dnes nie je náboženstvom. Dodnes neexistuje ani v Indii náboženstvo zvané joga. Filozofia, ktorú joga adaptovala pre podanie svojho modelu sveta sa volá sámkhja, ktorá má veľmi ďaleko od náboženstva. Keď študujeme klasické diela jogy ako Pataňdžaliho Joga sútry, Gherandovu Samhitu, Górakšovu Šátakam a ďalšie referenčné diela, tieto nám nenavrhujú náboženské presvedčenie, ani zmenu náboženstva, ale cvičenia a vysvetľujú ich princíp. Joga preto v tomto poňatí môže byť (a je) cvičená hinduistami, budhistami, kresťanmi, moslimmi, ale aj vyznavačmi tzv. prírodných náboženstiev či ľuďmi bez vyznania. Joga - ak je správne chápaná - pomôže každému prehĺbiť svoje telesné aj duševné zdravie a rozvoj.

Joga v školstve
Joga bola zavádzaná do školstva už v býv. ČSSR a to ako možná avantgardná alternatíva 3. hodiny TV1. Za spolupráce ZRTV ČSZTV sa poriadali kurzy pre učiteľov telocviku, kde získavali základné znalosti o joge a jej aplikačných možnostiach. Jednalo sa o telesné cvičenia, dychovú kultúru a relaxáciu. Záležalo na riaditeľovi školy, či túto alternatívu bude alebo nebude aplikovať. Žiaľ, ako všetky centrálne iniciatívy aj tu boli nedostatky - a to hlavne v tom, že kurzy pre učiteľov boli krátke a sami často s cvičením jogy nemali predchádzajúce skúsenosti. Preto aj ich interpretácia jogy bola rýdzo "telovýchovná", tj. často jej chýbali hlbšie odborné znalosti v joge. Podobné problémy sú aj v prípade projektu R.A.S.T.
Filozofia JDŽ ohľadom možnosti aplikácie jogy vo vzdelávacom procese teda nie je ani bezprecedentná ani neodôvodnená - ak zoberieme v úvahu zdravotný (fyzický aj psychický) stav mládeže. Aj SAJ spolupracuje so školami, ktoré majú o to záujem, na výchove učiteľov jogy z radov učiteľov. Tento tréning však trvá 400 hodín rozložených do vyše roka a je skoro identický s tréningom bežného učiteľa jogy SAJ. Treba povedať, že SAJ už pred rokmi navrhlo MŠ SR program v rámci ktorého by sa záujemcovia z radov učiteľov mohli stať kvalifikovanými učiteľmi jogy2, a kde učitelia SAJ by viedli cvičenia jogy vhodné pre školákov. Avšak tento návrh sa nestretol s kladnou odozvou ministerstva napriek tomu, že po odbornej stránke bol v mnohom lepšie pripravený ako návrh JDŽ. Je pravdou aj to, čo prehlásil p. Ondrej Garaj, predseda ESpŠS, že systém Joga v dennom živote nebol porovnaný s inými jogínskymi školami a systémami ktoré sú na Slovensku dostupné pred výberom systému najviac vhodnému pre ponúknutie školám. Takto pri plnom uznaní argumentu p. ministra Ftáčnika , že joga je prospešná zdraviu, a teda že školáci by k nej mali mať prístup, máme pocit, že pri výbere metodiky nepostupoval optimálne.
Podľa môjho názoru teda jogu nie je možné považovať za "trójskeho koňa". V trójskom koni sa do mesta dostali nepriateľské jednotky. Joga z princípu nie je nepriateľská voči katolíkom ani iným náboženstvám či hocikomu. Preto je potrebné sa na otázku pozerať skôr z toho pohľadu, ako formulovať jogu pre školy tak, aby žiakom bola najviac prospešná. V tomto smere existuje veľký počet domácich aj zahraničných výskumných výsledkov, na ktoré sa často zabúda. Je potrebné aby v procese prípravy takéhoto programu konzultovali odborníci z MŠ SR, jogových organizácií a náboženstiev. Tým sa predíde deformácii pôvodnej myšlienky - zaviesť cvičenie jogy do rámca vzdelávacieho procesu za účelom zlepšenia psychofyzického zdravia. Takýto zámer má - v prípade katolíckych žiakov - podporu aj v dokumente Kongregácie pre vieroučné záležitosti (1968) spomenutom v článku. V uvedenom dokumente sa joga aj iné vymedzené smery považujú za vhodné pomôcky pri prehĺbení náboženského života veriacich - za jednej podmienky: že osoba Ježiša Krista nie je nahradená pri užívaní daných techník inou osobnosťou. Táto podmienka je u návrhu SAJ pre MŠ SR ako aj v rámci jej programov axiomaticky rešpektovaná.

Joga a katolíci
Ak odhliadneme od starogréckych informácií a od správ Ibn Battutu, arabského cestovateľa, ktorý v 14. storočí priniesol prvé známe správy o joge do Európy, joga sa začala dostávať do povedomia Európanov od konca 19. storočia. Vyvinul sa plodný (aj keď nie bezproblémový) dialóg medzi rôznymi smermi jogy a kresťanmi. Tí, ktorí sa dostali ku kurzom či učiteľom ktoré boli ponímané v pôvodnom duchu jogy získali názor, že joga je vhodná pre kresťana, a že mu vie pomôcť pri prehĺbení jeho duchovnej praxe. Tí, ktorí sa dostali do spoločností, kde joga je chápaná ináč - napr. ako spomenuté uctievanie gurua (Učiteľa), pričom pojem guru sa neaplikoval na Krista ale na predstaviteľa danej školy, získali iné skúsenosti. Z toho ale nevyplýva, že chyba je v joge, ale že chyba je v interpretácii jogy tým - ktorým predstaviteľom či školou. 
Spomenutý dokument z r. 19903 a aj neskoršie cirkevné dokumenty jogu nekladú do role antagonistickej ku katolíckej viere a preto by bolo dobré skôr ísť cestou porozumenia. Jednak vzájomného porozumenia tých, ktorí cvičia jogu tými, ktorí necvičia a jednak porozumenia toho, čo je joga a v čom môže človeku pomôcť pri ľudskom a teda aj náboženskom rozvoji. Nie nadarmo existuje už aj pojem spirituálna inteligencia (SQ), ktorá vedľa IQ a EQ sa stala mierou pre chápanie svojich duševných dimenzií.
Ako to ukazuje vzrastajúci záujem o jogu na celom svete, joga má čoraz presnejšie definované miesto v modernej spoločnosti. Verím, že to nebude ináč ani u nás, a že bude naďalej pomáhať ľuďom pri zlepšovaní svojho zdravia a objavovania svojich vnútorných dimenzií bez rozdielu ich náboženského vyznania. Je tomu tak aj preto, lebo problémy, s ktorými sa dnešná mládež musí vysporiadať sú tak veľké, že je potrebné spojiť všetky pozitívne sily k ich riešeniu.


G.M. Timčák



1 V článku sa nesprávne uvádza rok 1958. Je to rok, kedy sa v ČSR začala učiť joga pre verejnosť. Joga do školstva bola zavádzaná od r. 1986. Tieto údaje sú uvedené v prehlásení SAJ k vyhláseniu SKB o joge, ktoré v článku sú nesprávne citované.
2 Kvalifikáciu učiteľa jogy SAJ uznáva aj Európska únia jogy.
3 Autor článku chybne uvádza 1968.